MDŽ v Taliansku je slávené s omnoho väčšou dôležitosťou ako u nás. Možno preto, že v nás evokuje socialistické časy a klince alebo tzv. hrebíčky. Podľa môjho názoru by sme si jednoznačne mali brať príklad z talianov, nakoľko ženy v tento deň nejdú do práce a vyhradia voľno iba pre seba. Keď som dnes telefonovala jednému klientovi do Salerna, bol prekvapený, že neoslavujem a v závere telefonátu mi nezabudol dať inštrukcie, ako by som mala aspoň večer uctiť moje ženstvo a teda jesť, piť, oslavovať… A ja som ho poslúchla 🙂
V tejto krajine stúpenkyne nežného pohlavia večer idú von, či už samé na dámsku jazdu alebo s partnermi. Každá dostane žlté kvietky mimózy, ktorá je typická pre MDŽ a nie je vôbec ťažké ju zohnať, nakoľko na vás vykúka úplne zovšadiaľ a pouliční predavači ju núkajú rovnako ako u nás snežienky!
Mimóza je poslom jari, pretože kvitne práve na začiatku marca. Vtipné je, že si taliani dokonca vymysleli aj jedlo, ktoré evokuje tieto kvietky. Jedným z nich je „mimózové rizoto“.
Pre dve osoby:
• ryža 120 g
• špargľa 200g
• vajce 2ks
• špargľa 200g
• vajce 2ks
• biele víno 1,5 dcl
• jarná cibuľka 1 ks
• parmezán 40g
• rastlinný vývar 0,7 l
• olivový olej
• soľ
• korenie
1. Vajcia uvaríme natvrdo. Špargľu varíme cca 10 – 15 min. Po dovarení odrežeme hlavičky, ktoré použijeme na ozdobenie taniera. Nožičky rozmixujeme.
2. V panvici na olivovom oleji opražíme najemno nakrájanú cibuľku, pridáme neopláchnutú ryžu a opražíme ju. Keď je sklovitá, pridáme víno a ryžu dusíme, kým sa víno nevyparí.
3. Následne pridáme špargľovú kašu a horúci vývar tak, aby bol asi 0,5 cm nad hladinou ryže. Za občasného miešania varíme a podľa potreby pridávame stále horúci vývar až kým nie je ryža uvarená domäkka.
4. Medzitým si pripravíme uvarené vajíčka tak, že z nich vyrežeme iba žĺtko.
V závere, keď už je ryža mäkká, odstavíme ju a primiešame do nej strúhaný parmezán.
5. Rizoto naservírujeme na tanier, ozdobíme odloženými hlavičkami špargle. Pripravené žĺtka prepasírujeme cez lis na cesnak rovno do taniera ku špargli a trošku „rozstrapatíme“, aby vyzerali ako kvietky mimózy. Špargľa sa má tváriť ako stopka 🙂
Do tohto rizota by mal ísť ešte aj syr (70g) typický pre región Lazio – stracchino, no keďže v našich končinách ho nedostať, vynechala som ho. V procese prípravy by sme ho mali pridať predtým ako odstavíme ryžu z plameňa, nechať ho za stáleho miešania roztopiť v rizote a až potom odstaviť z plameňa.
Dorka, díky za inšpiráciu, určite vyskúšam pre môjho vegetariána pracujúceho tiež s talianmi.Aj tebe pekné MDŽ!
Dakujem Ivanka. Som rada, ked moje recepty inspiruju inych. A budem sa tesit, ked mi zreferujes aky malo rizoto ohlas 🙂
pekny prispevok,Dorka:)sranda,ze si taliani tak potrpia na tento sviatok..ale mne to je sympaticke,kedze sa to tyka nas zien:)a rizotko vyzera tiez velmo lubivo:)
Dakujem Martinka. Ano taliani celkovo si viac zeny vazia. A aj ked je to casto len divadlo, tak to urcite polichoti. Ale naozaj na MDZ je ta mimoza uplne vsade!
Dori, tak ja som dnes teda prvýkrát u teba a nechápem, kde som doteraz bola, ze som o tvojom blogu nevedela.ùzasné inspirácie,supeeeeeeeeer.paaaa slavka
Mila Slavka, dakujem za slova pochvaly. Myslela som, ze o mne vies…
Kazdopadne som rada, ze ta mam medzi nasledovnikmi 🙂
veru Dori nevedela som a az teraz som na to prisla, takze musim to chytro dohánat.:)
Casu mas dost Slavka a ja zas nepublikujem az tak casto ako ty 🙂