Špenátový krém po taliansky

Naši majú v záhrade veľmi veľa špenátu. Je nenáročný a preto rastie kde – tu ako burina, za akýchkoľvek podmienok. A keď je čerstvý, treba to využiť!  Určite každému z nás pri slove špenát ako prvé napadne špenátová polievka. Môj príspevok nebude výnimkou, ale keďže sa orientujem skôr talianskym smerom, bude to trošku pozmenená verzia klasiky.

Na 4 porcie:
  • stredne veľké listy čerstvého špenátu cca 20 ks
  • cesnak 3 strúčiky
  • zeleninový vývar 1l
  • strúhaný parmezán 100g (dá sa nahradiť aj iným syrom)
  • vajce 1ks
  • smotana na varenie cca 2dcl
  • lístky bazalky na ozdobu
  • soľ
Špenát s cesnakom (môžeme nechať vcelku) dáme variť do hrnca v 2dcl vody cca 10 – 15 min, kým nezmäkne. Medzitým si uvaríme vývar a v miske si zmiešame vidličkou rozhabarkované vajce so smotanou a nastrúhaným syrom. Uvarený špenát rozmixujeme ponorným mixérom a prilejeme vývar. Osolíme alebo ovegetíme, necháme zovrieť, prilejeme smotanovú zmes a odstavíme, maximálne však necháme na plameni do prvého zovretia. Pri podávaní ozdobíme lístkami bazalky.

Špenát má podľa mňa tú nevýhodu, že je chuťovo nevýrazný. Preto sa v tomto recepte veľmi dobre snúbi so syrom, ktorý jeho chuť nepotlačí, naopak, skôr prirodzene zvýrazní.

Univerzálna hubová polievka s cestovinou

Tento recept som nemala v úmysle zverejniť. Totiž ide o tanier nielen improvizovaný, ale i z veľmi jednoduchých surovín, nie je to žiadna kulinárska vychytávka, či exotická pochúťka, mám však pocit, že v našej domácnosti sa postupne stane starou a osvedčenou klasikou. Totiž ja len veľmi zriedka pripravujem niečo dvakrát, musí ma to naozaj osloviť, veď existuje toľko receptov a život je krátky, tak veľa chuti a tak málo času!
A teda ako si sem napriek všetkému našla cestu táto polievočka?
…Raz, keď som mala hladného priateľa na ceste ku mne, chladničku vyrabovanú (dokonca až tak, že som namiesto halušiek, či rezancov použila nalámané špagety), zrodila sa v mojom mozgu myšlienka. Bola chutná a ešte ako! Dovtedy som počúvala apely na jej opätovnú realizáciu, kým som ju včera znovu neuvarila.


K surovinám neuvádzam množstvá, keďže sa zásadne v tomto prípade riadim „okom“

• huby – ja som použila sušené
• mrkva
• zeler
• petržlen koreň
• cibuľa
• polievkovú cestovinu podľa ľubovôle (dokonca i tie špagety sa tam hodili) – ja som dala „mezzi tubetti rigati“ čiže polovičné ryhované rúrky od De Cecco
• olivový olej
• bujón alebo mäsový vývar
• feferónka
• bobkový list
• majorán
• petržlenová vňať čerstvá, či sušená
• vegeta, prípadne soľ

Sušené huby necháme cca 15 min. v teplej vode zmäknúť. Cibuľu nakrájame nadrobno a osmažíme v hrnci na olivovom oleji do sklovita. Pridáme zmäknuté huby a cca 5 min necháme smažiť spolu s cibuľkou. Hodíme mrkvu, zeler a petržlen nakrájané na kolieska a kúsky a chvíľku miešame. Zalejeme horúcou vodou, dochutíme koreninami, (feferónku vhodíme vcelku, aby sa potom dala vybrať), bujónom (alebo ak máme mäsový vývar, čo bol môj prípad, môžeme použiť ten) a necháme variť, kým tvrdá zelenina nezmäkne. Keď je zelenina tesne pred dovarením, vsypeme cestovinu a dovaríme do jej zmäknutia.

Festa della donna in Italia

     MDŽ v Taliansku je slávené s omnoho väčšou dôležitosťou ako u nás. Možno preto, že v nás evokuje socialistické časy a klince alebo tzv. hrebíčky. Podľa môjho názoru by sme si jednoznačne mali brať príklad z talianov, nakoľko ženy v tento deň nejdú do práce a vyhradia voľno iba pre seba. Keď som dnes telefonovala jednému klientovi do Salerna, bol prekvapený, že neoslavujem a v závere telefonátu mi nezabudol dať inštrukcie, ako by som mala aspoň večer uctiť moje ženstvo a teda jesť, piť, oslavovať… A ja som ho poslúchla 🙂
V tejto krajine stúpenkyne nežného pohlavia večer idú von, či už samé na dámsku jazdu alebo s partnermi. Každá dostane žlté kvietky mimózy, ktorá je typická pre MDŽ a nie je vôbec ťažké ju zohnať, nakoľko na vás vykúka úplne zovšadiaľ a pouliční predavači ju núkajú rovnako ako u nás snežienky! 

Mimóza je poslom jari, pretože kvitne práve na začiatku marca. Vtipné je, že si taliani dokonca vymysleli aj jedlo, ktoré evokuje tieto kvietky. Jedným z nich je „mimózové rizoto“. 

Risotto alla mimosa

Pre dve osoby:
• ryža 120 g
• špargľa 200g
• vajce 2ks
• biele víno 1,5 dcl
• jarná cibuľka 1 ks
• parmezán 40g
• rastlinný vývar 0,7 l
• olivový olej
• soľ
• korenie

1. Vajcia uvaríme natvrdo. Špargľu varíme cca 10 – 15 min. Po dovarení odrežeme hlavičky, ktoré použijeme na ozdobenie taniera. Nožičky rozmixujeme. 
2. V panvici na olivovom oleji opražíme najemno nakrájanú cibuľku, pridáme neopláchnutú ryžu a opražíme ju. Keď je  sklovitá, pridáme víno a ryžu dusíme, kým sa víno nevyparí. 
3. Následne pridáme špargľovú kašu a horúci vývar tak, aby bol asi 0,5 cm nad hladinou ryže. Za občasného miešania varíme a podľa potreby pridávame stále horúci vývar až kým nie je ryža uvarená domäkka. 
4. Medzitým si pripravíme uvarené vajíčka tak, že z nich vyrežeme iba žĺtko.
V závere, keď už je ryža mäkká, odstavíme ju a primiešame do nej strúhaný parmezán. 
5. Rizoto naservírujeme na tanier, ozdobíme odloženými hlavičkami špargle. Pripravené žĺtka prepasírujeme cez lis na cesnak rovno do taniera ku špargli a trošku „rozstrapatíme“, aby vyzerali ako kvietky mimózy. Špargľa sa má tváriť ako stopka 🙂 
Do tohto rizota by mal ísť ešte aj syr (70g) typický pre región Lazio – stracchino, no keďže v našich končinách ho nedostať, vynechala som ho. V procese prípravy by sme ho mali pridať predtým ako odstavíme ryžu z plameňa, nechať ho za stáleho miešania roztopiť v rizote a až potom odstaviť z plameňa.

♡♡♡

Kelová polievka s hubami a klobásou

Táto polievka bola výzvou. Môj priateľ odmietal akúkoľvek tepelnú úpravu kelu. Ja však kel môžem. A tak raz…pri listovaní Dobrého jedla som dostala inšpiráciu a rozhodla sa s týmto problémom popasovať, overiť si reakciu a uvariť kelovicu! No a hádajte! Vraj takú ešte nejedol! Zjedol všetko, čo som mu naložila! 🙂


Neuvádzam počet porcií, ani množstvo surovín, urobila som jej za menší hrniec a množstvá volila „od oka“, takže je to na vašej intuícii, ale v podstate si myslím, že nie je čo pokaziť:


  • čerstvý kel
  • klobása
  • zemiaky
  • sušené huby
  • mrkva
  • cibuľa, cesnak
  • soľ, majoránka, bobkový list, rasca
  • olej
Huby si namočíme do vlažnej vody a necháme 15 min. zmäknúť. Kelové listy (iba mäkkú časť) nakrájame na rezančeky. Cibuľu a cesnak pokrájame nadrobno a speníme na oleji, pridáme pokrájaný kel, huby a krátko opražíme. Potom zalejeme vriacou vodou, pridáme nakrájané (videla som aj postrúhané) zemiaky a mrkvu, dochutíme rascou, majoránkou, bobkovým listom, osolíme a uva­ríme do mäkka.

Mamina mliečna šošovicová polievočka

Minule som potrebovala spotrebovať krabicu mlieka a nevedela som čo s ním. Do koláča, kam bežne mlieko prilievam, ak mám, na zjemnenie, také veľké množstvo nejde a tak som sa rozhodla, že skúsim mliečnu polievku. Milujem maminu šošovicovú, najmä, keď k nej ešte urobí kysnuté slané rožteky! A tak jeden krátky telefonát a záhada prípravy rozlúštená. Nikdy by som si nebola pomyslela, že jej príprava bude taká jednoduchá! Vy áno?


Pre 4 osoby

1 l mlieka
1 šálka šošovice
soľ
cca 4 lyžice hladkej múky
1 lyžicu oleja
sušenú červenú papriku

Šošovicu necháme vo vode cez noc napučať. Scedíme zvyšnú vodu, zalejeme čistou tak, aby bol povrch kompletne pokrytý. Varíme do mäkka cca 20 – 30 min. Keď je šošovica uvarená, zalejeme ju mliekom ohriatym aspoň na izbovú teplotu, pričom asi 2 dcl si odložíme. Osolíme. Do šálky si dáme múku a pomaly za stáleho miešania ju zalievame odloženým mliekom až sa nám múka celkom v mlieku rozptýli. Keď začne mlieko vrieť, vylejeme doňho múkovú zmes a necháme prevrieť, aby sa nám polievka zahustila. Nakoniec do naberačky nalejeme asi lyžicu oleja, v ktorom rozmiešame asi malú lyžičku červenej papriky a primiešame do polievky. Olej zabráni tomu, aby sa nám na povrchu tvorila koža.
Moja polievočka je trošku tmavšia, lebo namiesto klasickej hladkej múky som použila celozrnnú a tá má hnedšie sfarbenie.

Fazuľová polievka s pšenicou

Inšpiráciou mi bola moja nová kuchárska kniha „la Pasta“, ktorú som dostala na Vianoce od sestry. Celé Vianoce som sa potom od nej nevedela odtrhnúť a listovala v tejto 1000 stranovej publikácii stále dokola, snívala a plánovala, čo uvarím a ako. Považujem ju za jednu z najlepších kuchárskych kníh, čo mám, lebo recepty sú jednoduché na prípravu a pôsobia aj veľmi chutne. Určite z nej budem často čerpať, pretože obsahuje okrem receptov na cestoviny aj rizotá, ázijskú kuchyňu, gnocchi, šaláty a polievky!

Pre 6 osôb

350g pšenice (celé obilie)
200g sušenej fazule
1 l vody
1 strúčik cesnaku
1 bobkový list
4 lyžice olivového oleja
300g póru – iba biela časť nakrájaného na kolieska – ja som nahradila cibuľou nakrájanou nadrobno
1,5 l zeleninového vývau
soľ
sušená alebo čerstvá vňať petržlenu
(150g nadrobno nakrájanej slaninky – ja som vynechala)

Fazuľu a pšenicu necháme zvlášť v noci zmäknúť vo vode. Fazuľu scedíme a dáme do hrnca variť spolu so strúčikom cesnaku a bobkovým listom asi na 30 – 45 min. Na panvici necháme na oleji osmažiť slaninku s pórom / cibuľkou. Keď sú opražené do sklovita, pridáme ich spolu so scedenou pšenicou k fazuli. Zalejeme ešte teplým zeleninovým vývarom a dochutíme soľou. Chvíľku ešte nechám na plameni za občasného miešania, nech sa všetky suroviny stabilizujú na rovnakú teplotu. Posypeme petržlenom a podávame.

Jednoduchá šampiňónová

Pre 2 osoby
polka cibule
1 cesnak
cca 350g šampiňónov
soľ
olivový olej
rastlinný bujón
V hrnci rozohrejeme olivový olej, na ňom opražíme do sklovita cibuľku spolu s cesnakom. Pridáme nakrájané huby, pražíme asi 10 min, pokiaľ nezmäknú a zalejeme bujónom uvareným v litri vody a varíme cca 20 min až polhodinu.
Ja som objavila jednu veľmi chutnú verziu zeleninového bujónu s olivovým olejom od Vitany a musím povedať, že pri čítaní obsahu som zostala veľmi prekvapená, nakoľko som nenašla žiadne E-čka! Hoci doteraz som mala voči bujónom mierny dešpekt, myslím, že po tomto objave budem trošku zmierlivejšia 🙂

Víkend v Bratislave

Keďže som mala na pláne ísť v nedeľu večer do divadla a v sobotu som bola v Nitre u Veroniky, zostala som na víkend v Bratislave. Bude to asi tým, že som cítila trošku nostalgiu za maminým nedeľným obedom, keď som sa pustila do veľkého varenia a pečenia a chcela si tak priblížiť domov. A aj keď nebol doma u seba ani trulo, varila som dnes asi po prvýkrát takto veľa iba pre seba….

Cícerová krémová polievka

cícer
vegeta alebo bujón
cibuľa poprípade cesnak
trošku oleja
bobkový list

Cícer si dáme na niekoľko hodín zmäknúť do vody, inak ho budeme musieť dlhšie variť. Nadrobno nakrájanú cibuľku opražíme v hrnci do sklovita a následne pridáme cícer aj s vodou, v ktorej napučal a bobkový list. Zalejeme tak, aby bol cícer celý vo vode, ale aby zasa vody nebolo príliš veľa. Strukoviny nesolíme nikdy predtým ako sa neuvaria, inak by nám nezmäkli. Keď je cícer mäkký, dochutíme bujónom alebo vegetou. Necháme trochu vychladnúť a rozmixujeme na kašu.
Polievku môžeme podávať s krutónmi alebo navrchu posypanú nadrobno nastrúhaným tvrdým syrom.

Sicílska parmigiana alebo zapekané baklažány s mozzarellou



     Tak a dostali sme sa konečne k našej vytúženej parmigiane. Vytiahla som baklažány z Miletičky a išlo sa na to:


Na 1 plech pre 4 ľudí budeme potrebovať:
  • baklažány 3ks
  • mozzarella 3ks (najlepšia di Buffala)
  • cesnak 3 ks
  • paradajkový pretlak 1 balenie (250-300g)
  • strúhaný parmezán cca 100g
  • čerstvé lístky bazalky cca 20ks (dá sa nahradiť aj sušenou)
  • oregano sušené
  • soľ
  • olej podľa potreby

1. Baklažán pozdĺžne nakrájame na plátky (voľakedy sa aj nechal nasolený v sitku, aby pustil vodu a nebol horký, ale pri dnešných vyšľachtených odrodách to už nie je treba).

2. Jednotlivé pláty opražíme na troche oleja.

3. Následne vysmažené vrstvíme do hlbšieho plechu (alebo jenskej misy) nasledovne: tenká vrstva pretlaku, baklažány, pretlak, plátočky cesnaku, bazalka a natrhané kúsky mozzarelly. Kto chce, môže dať aj parmezán do vrstvenia, parmigiana bude chutnejšia. Komu stačí mozzarella, môže dať parmezán až nakoniec navrch.

4. Na poslednú vrstvu baklažánu dáme už len pretlak, posypeme parmezánom, prikryjeme alobalom a dáme piecť pri 180°C na 30 – 45 min. V polovici pečenia alobal odstránime.

5. Po vybratí z rúry necháme ešte dobublať, trochu ochladnúť. Podávame s bagetkou alebo celozrnným chlebíkom, krájame a pečivkom vytierame šťavu. Mňam! Veľmi dobre chutí aj parmigiana „odstáta“ na druhý deň, keď sú chute prepojené.




♡♡♡

Podviedla som trula!

Včera som varila. Potrebovala som jednoducho spotrebovať tú úžasnú zeleninku, ktorú som si nakúpila na Miletičke. Nemohla som ju jednoducho na víkend, keď idem k našim, nechať len tak napospas času a jeho deštruktívnym vplyvom. A tak…
A tak som zobrala všetko, čo bolo treba spapať a vyšlo z toho:

Krémová hubová polievka s cesnakom

Je pravda, že nevyzerá vábne a podobá sa skôr na pyré z kiwi ( hodne odležaného, však Jari 🙂 alebo ako rozmixované jablko, ale bola naozaj dobrá. Navyše výhoda tejto polievočky je, že neobsahuje mlieko, ani šľahačku, takže je relatívne light. Dáme do nej:

hlivu, šampiňóny alebo iné huby
cibuľu a cesnak
bujón alebo vegetu
soľ
Cibuľku nakrájame nadrobno a opražíme na olivovom oleji. Keď je do sklovita, pridáme nakrájané huby, trošku opražíme a potom zalejeme zeleninovým vývarom alebo vodou. Pridáme vegetu, soľ a necháme variť. Keď huby zmäknú, odstavíme. Rozmixujeme ponorným mixérom. Do polievky ešte roztlačíme cesnak. Podávať môžeme s krutónmi alebo chlebíkom alebo len tak.