Festa della donna in Italia

     MDŽ v Taliansku je slávené s omnoho väčšou dôležitosťou ako u nás. Možno preto, že v nás evokuje socialistické časy a klince alebo tzv. hrebíčky. Podľa môjho názoru by sme si jednoznačne mali brať príklad z talianov, nakoľko ženy v tento deň nejdú do práce a vyhradia voľno iba pre seba. Keď som dnes telefonovala jednému klientovi do Salerna, bol prekvapený, že neoslavujem a v závere telefonátu mi nezabudol dať inštrukcie, ako by som mala aspoň večer uctiť moje ženstvo a teda jesť, piť, oslavovať… A ja som ho poslúchla 🙂
V tejto krajine stúpenkyne nežného pohlavia večer idú von, či už samé na dámsku jazdu alebo s partnermi. Každá dostane žlté kvietky mimózy, ktorá je typická pre MDŽ a nie je vôbec ťažké ju zohnať, nakoľko na vás vykúka úplne zovšadiaľ a pouliční predavači ju núkajú rovnako ako u nás snežienky! 

Mimóza je poslom jari, pretože kvitne práve na začiatku marca. Vtipné je, že si taliani dokonca vymysleli aj jedlo, ktoré evokuje tieto kvietky. Jedným z nich je „mimózové rizoto“. 

Risotto alla mimosa

Pre dve osoby:
• ryža 120 g
• špargľa 200g
• vajce 2ks
• biele víno 1,5 dcl
• jarná cibuľka 1 ks
• parmezán 40g
• rastlinný vývar 0,7 l
• olivový olej
• soľ
• korenie

1. Vajcia uvaríme natvrdo. Špargľu varíme cca 10 – 15 min. Po dovarení odrežeme hlavičky, ktoré použijeme na ozdobenie taniera. Nožičky rozmixujeme. 
2. V panvici na olivovom oleji opražíme najemno nakrájanú cibuľku, pridáme neopláchnutú ryžu a opražíme ju. Keď je  sklovitá, pridáme víno a ryžu dusíme, kým sa víno nevyparí. 
3. Následne pridáme špargľovú kašu a horúci vývar tak, aby bol asi 0,5 cm nad hladinou ryže. Za občasného miešania varíme a podľa potreby pridávame stále horúci vývar až kým nie je ryža uvarená domäkka. 
4. Medzitým si pripravíme uvarené vajíčka tak, že z nich vyrežeme iba žĺtko.
V závere, keď už je ryža mäkká, odstavíme ju a primiešame do nej strúhaný parmezán. 
5. Rizoto naservírujeme na tanier, ozdobíme odloženými hlavičkami špargle. Pripravené žĺtka prepasírujeme cez lis na cesnak rovno do taniera ku špargli a trošku „rozstrapatíme“, aby vyzerali ako kvietky mimózy. Špargľa sa má tváriť ako stopka 🙂 
Do tohto rizota by mal ísť ešte aj syr (70g) typický pre región Lazio – stracchino, no keďže v našich končinách ho nedostať, vynechala som ho. V procese prípravy by sme ho mali pridať predtým ako odstavíme ryžu z plameňa, nechať ho za stáleho miešania roztopiť v rizote a až potom odstaviť z plameňa.

♡♡♡

Vyprážané šalviové listy ako spomienka na Turín

Milujem talianske mestské záhrady, pôsobia tak tajomne. Možno preto, že sú oku bežného okoloidúceho ukryté za masívnymi bránami a obkolesené starobylými budovami. V jednej z tých turínskych som bola počas mojej služobnej cesty. Doviezli nás na večeru do starobylého „palazzo“ s krásnou rozsiahlou záhradou, v nej elegantné plátenné slnečníky, guľaté stoly a biele záhradné stoličky, v rohu oddychová zóna so záhradnými kreslami. Letné ovzdušie, prosecco v ruke, raj na jazyku. Malé občerstvenie pred samotnou večerou spočívalo v  jednohubkách ako minipizze, olive ascolane (zelené olivy plnené mletým mäsom, obalené a vysmažené), kanapky s lososom, či kaviárom a vyprážané kúsky hocičoho. Človek by neveril čo všetko talianom napadne obaliť! Napríklad aj také cuketové kvety! Avšak to, čo zaujalo mňa a čo mi bolo dovtedy neznáme sú vyprážané lístky šalvie. Také jemné, nemastné, chrumkavé…a tá nezvyčajná chuť! „Čo to je?“, pýtala som sa domácich…Kto nevyskúšal, tomu rozhodne odporúčam a nevyžadujú až takú pracnú prípravu ako by sa mohlo zdať.

Read more

Fazuľová polievka s pšenicou

Inšpiráciou mi bola moja nová kuchárska kniha „la Pasta“, ktorú som dostala na Vianoce od sestry. Celé Vianoce som sa potom od nej nevedela odtrhnúť a listovala v tejto 1000 stranovej publikácii stále dokola, snívala a plánovala, čo uvarím a ako. Považujem ju za jednu z najlepších kuchárskych kníh, čo mám, lebo recepty sú jednoduché na prípravu a pôsobia aj veľmi chutne. Určite z nej budem často čerpať, pretože obsahuje okrem receptov na cestoviny aj rizotá, ázijskú kuchyňu, gnocchi, šaláty a polievky!

Pre 6 osôb

350g pšenice (celé obilie)
200g sušenej fazule
1 l vody
1 strúčik cesnaku
1 bobkový list
4 lyžice olivového oleja
300g póru – iba biela časť nakrájaného na kolieska – ja som nahradila cibuľou nakrájanou nadrobno
1,5 l zeleninového vývau
soľ
sušená alebo čerstvá vňať petržlenu
(150g nadrobno nakrájanej slaninky – ja som vynechala)

Fazuľu a pšenicu necháme zvlášť v noci zmäknúť vo vode. Fazuľu scedíme a dáme do hrnca variť spolu so strúčikom cesnaku a bobkovým listom asi na 30 – 45 min. Na panvici necháme na oleji osmažiť slaninku s pórom / cibuľkou. Keď sú opražené do sklovita, pridáme ich spolu so scedenou pšenicou k fazuli. Zalejeme ešte teplým zeleninovým vývarom a dochutíme soľou. Chvíľku ešte nechám na plameni za občasného miešania, nech sa všetky suroviny stabilizujú na rovnakú teplotu. Posypeme petržlenom a podávame.

Jednoduchá šampiňónová

Pre 2 osoby
polka cibule
1 cesnak
cca 350g šampiňónov
soľ
olivový olej
rastlinný bujón
V hrnci rozohrejeme olivový olej, na ňom opražíme do sklovita cibuľku spolu s cesnakom. Pridáme nakrájané huby, pražíme asi 10 min, pokiaľ nezmäknú a zalejeme bujónom uvareným v litri vody a varíme cca 20 min až polhodinu.
Ja som objavila jednu veľmi chutnú verziu zeleninového bujónu s olivovým olejom od Vitany a musím povedať, že pri čítaní obsahu som zostala veľmi prekvapená, nakoľko som nenašla žiadne E-čka! Hoci doteraz som mala voči bujónom mierny dešpekt, myslím, že po tomto objave budem trošku zmierlivejšia 🙂

Víkend v Bratislave

Keďže som mala na pláne ísť v nedeľu večer do divadla a v sobotu som bola v Nitre u Veroniky, zostala som na víkend v Bratislave. Bude to asi tým, že som cítila trošku nostalgiu za maminým nedeľným obedom, keď som sa pustila do veľkého varenia a pečenia a chcela si tak priblížiť domov. A aj keď nebol doma u seba ani trulo, varila som dnes asi po prvýkrát takto veľa iba pre seba….

Cícerová krémová polievka

cícer
vegeta alebo bujón
cibuľa poprípade cesnak
trošku oleja
bobkový list

Cícer si dáme na niekoľko hodín zmäknúť do vody, inak ho budeme musieť dlhšie variť. Nadrobno nakrájanú cibuľku opražíme v hrnci do sklovita a následne pridáme cícer aj s vodou, v ktorej napučal a bobkový list. Zalejeme tak, aby bol cícer celý vo vode, ale aby zasa vody nebolo príliš veľa. Strukoviny nesolíme nikdy predtým ako sa neuvaria, inak by nám nezmäkli. Keď je cícer mäkký, dochutíme bujónom alebo vegetou. Necháme trochu vychladnúť a rozmixujeme na kašu.
Polievku môžeme podávať s krutónmi alebo navrchu posypanú nadrobno nastrúhaným tvrdým syrom.

Sicílska parmigiana alebo zapekané baklažány s mozzarellou



     Tak a dostali sme sa konečne k našej vytúženej parmigiane. Vytiahla som baklažány z Miletičky a išlo sa na to:


Na 1 plech pre 4 ľudí budeme potrebovať:
  • baklažány 3ks
  • mozzarella 3ks (najlepšia di Buffala)
  • cesnak 3 ks
  • paradajkový pretlak 1 balenie (250-300g)
  • strúhaný parmezán cca 100g
  • čerstvé lístky bazalky cca 20ks (dá sa nahradiť aj sušenou)
  • oregano sušené
  • soľ
  • olej podľa potreby

1. Baklažán pozdĺžne nakrájame na plátky (voľakedy sa aj nechal nasolený v sitku, aby pustil vodu a nebol horký, ale pri dnešných vyšľachtených odrodách to už nie je treba).

2. Jednotlivé pláty opražíme na troche oleja.

3. Následne vysmažené vrstvíme do hlbšieho plechu (alebo jenskej misy) nasledovne: tenká vrstva pretlaku, baklažány, pretlak, plátočky cesnaku, bazalka a natrhané kúsky mozzarelly. Kto chce, môže dať aj parmezán do vrstvenia, parmigiana bude chutnejšia. Komu stačí mozzarella, môže dať parmezán až nakoniec navrch.

4. Na poslednú vrstvu baklažánu dáme už len pretlak, posypeme parmezánom, prikryjeme alobalom a dáme piecť pri 180°C na 30 – 45 min. V polovici pečenia alobal odstránime.

5. Po vybratí z rúry necháme ešte dobublať, trochu ochladnúť. Podávame s bagetkou alebo celozrnným chlebíkom, krájame a pečivkom vytierame šťavu. Mňam! Veľmi dobre chutí aj parmigiana „odstáta“ na druhý deň, keď sú chute prepojené.




♡♡♡

Podviedla som trula!

Včera som varila. Potrebovala som jednoducho spotrebovať tú úžasnú zeleninku, ktorú som si nakúpila na Miletičke. Nemohla som ju jednoducho na víkend, keď idem k našim, nechať len tak napospas času a jeho deštruktívnym vplyvom. A tak…
A tak som zobrala všetko, čo bolo treba spapať a vyšlo z toho:

Krémová hubová polievka s cesnakom

Je pravda, že nevyzerá vábne a podobá sa skôr na pyré z kiwi ( hodne odležaného, však Jari 🙂 alebo ako rozmixované jablko, ale bola naozaj dobrá. Navyše výhoda tejto polievočky je, že neobsahuje mlieko, ani šľahačku, takže je relatívne light. Dáme do nej:

hlivu, šampiňóny alebo iné huby
cibuľu a cesnak
bujón alebo vegetu
soľ
Cibuľku nakrájame nadrobno a opražíme na olivovom oleji. Keď je do sklovita, pridáme nakrájané huby, trošku opražíme a potom zalejeme zeleninovým vývarom alebo vodou. Pridáme vegetu, soľ a necháme variť. Keď huby zmäknú, odstavíme. Rozmixujeme ponorným mixérom. Do polievky ešte roztlačíme cesnak. Podávať môžeme s krutónmi alebo chlebíkom alebo len tak.