Potrebujeme (4 porcie):

 • krúpy – perličky cca 150-200g, podľa chuti, ja mám rada hustejšie

 • cesnak 4 strúčiky, kto má rád cesnak, môže kľudne pridať

 • špaldová hladká múka 4 PL

 • zeleninový vývar 1,25 l

 • feferonka 1 ks, sušená alebo čerstvá

  • ak máme, (môže byť aj bez) najemno nasekané čerstvé bylinky ako bazalka, mäta, zelerová alebo petržlenová vňať, prípadne môžu byť aj sušené

Na asi 4 porcie budeme potrebovať:

• mrkva 1 ks

Dnes to nebude z mojej dielne (iba foto). O príspevok som poprosila niekoho, kto sa často mihá v zákulisí  tohto blogu a vďaka alebo kvôli nemu aj veľa mojich príspevkov vzniklo. Určite už tušíte, že nám tu hosťuje moja neoddeliteľná polovička a to s jeho vlastným príspevkom. (Obsah je necenzurovaný a neručím zaň :-). Nech sa páči:

Moja najmilšia foodblogerka Danka Dorka má veľmi rada mnou uvarenú hráškovú polievku. Už dlhšiu dobu jej sľubujem napísať recept, lebo sa vždy pri varení tvárim veľmi tajomne a nemal som v úmysle prezradiť jej technologický postup a výpočet všetkých použitých požívatín na jej výrobu, ale nakoniec ma uhovorila… (ako to len tie baby robia?? vlastne matne tuším…) Mno a konečne jej to teraz prezradím a bude mať možnosť prečítať si to.
Základom je nájsť čistý 2,5-litrový hrniec s pokrievkou, všetko ostatné je už podstatne ľahšia úloha. Polievku buď varím sám, aby ma nemohla pozorovať alebo naopak zapojím čo najviac ľuďí, aby každý robil len čiastkovú úlohu a nemohol túto starú receptúru prezradiť ďalej. Na jej výrobu zvyčajne používam:

•  niekoľko PL hladkej múky
•  4 ČL červenej papriky
•  troška oleja
•  2 bujóny (zeleninový, slepačí, aký kto doma nájde)

Postup:
Najskôr sa snažím urobiť zápražku (ďalej uvedený postup na jej prípravu neberte ako smerodajný, je mnou značne zjednodušený, lebo si nepamätám ten správny) – na dno pomocného hrnca si dám olej, keď je rozpálený nasypem niekoľko PL múky a chvíľu miešam vzniknutú konzistenciu. Následne nasypem do vytvorenej zhnednutej kaše červenú papriku, aby to malo krajšiu farbu, pomiešam a zalejem studenou vodou, cca 1/2 litra. Nechám to všetko zohriať a súčasne počas toho už zohrievam v kanvici 1 1/2 litra vody na hlavnú časť polievky. Keď sa kanvica sama vypne, zalejem vriacou vodou rozbalené bujóny v hlavnom hrnci a nalejem sem aj zohriatu zmes z pomocného hrnčeka. Základ polievky máme hotový, nahádžem tam teda postupne očistenú mrkvu a petržlen, niekedy tam hodím aj ošúpaný zemiak. Po čase (zväčša ešte v ten istý deň) vytiahnem uvarenú mrkvu, petržlen a zemiak, zeleninu nakrájam na polkolieska a zemiak na nepravidelné kocky. Do toho kopca vody s vyvarenou zeleninou vysypem konzervový hrášok (bez sprievodnej tekutiny v konzerve), zasypem dôkladne pokrájanou zeleninou. Chutnám, v prípade potreby vegetujem a vypínam hrniec. Potom sa ešte dohadujeme, či si dáme cestovinu, alebo halušky a na 90% vyhráva to druhe. A tak sa vydám pohľadať 1 vajíčko, múku krupicu a štipku vegety (obvykle mi jedno z toho chýba, ale susedka Janka ma zatiaľ vždy zachránila, keď nie je doma bežím do potravín). Halušky ma zopár mesiacov učila robiť Danka, je však možné, že to ďalej nepopíšem presne, lebo zaužívané postupy si veľmi nepamätám. A tak v mojom recepte najskôr do šálky rozbijeme vajíčko, dáme vegetu a potom postupne sypeme a premiešavame múku krupicu, až to má takú akurátnu hustotu. Malou lyžičkou to potom naberám, tvarujem a  vhadzujem do vriacej polievky, z ktorej som si trocha odlial do pomocného hrnečka číslo 2. Teraz rozmýšľam, že by to šlo aj v tom prvom nápomocnom hrnčeku a mal by som potom menej umývania. Nechám povariť a potom to vylejem do hotovej zvyšnej polievky. Rozvoniava úžasne a aj tak chutí, zatiaľ sa mi vždy podarila bez prihorenia hrnca. V sezóne petržlenu a dostupnosti vňaťky ešte trošku nasypem navrch. Opýtajte sa Dorky, či a ako jej chutí… 😉
No a mám ešte v hlave recept na druhú polievku, ktorú dokážem urobiť – kuraciu. (Tú dokonca Dankadorka vychválila tak, ze jej chutí lepšie ako ta doma (dúfam, že to jej mama nečíta teraz. Ak áno, pozdravujem). Tú robievam takto: Nájdem ten istý veľký hrniec s pokrievkou… Viac teraz nemôžem, lebo Danka ju nenafotila. A keď Vám raz prezradím, ako hotové jedlá fotíme – aranžujeme, ja odháňam popritom kocúrov, ktorým (a nielen im) Dankine kulinárske výtvory vykrúcajú nosy….
Dobru chuť!

J.

Tento recept som nemala v úmysle zverejniť. Totiž ide o tanier nielen improvizovaný, ale i z veľmi jednoduchých surovín, nie je to žiadna kulinárska vychytávka, či exotická pochúťka, mám však pocit, že v našej domácnosti sa postupne stane starou a osvedčenou klasikou. Totiž ja len veľmi zriedka pripravujem niečo dvakrát, musí ma to naozaj osloviť, veď existuje toľko receptov a život je krátky, tak veľa chuti a tak málo času!
A teda ako si sem napriek všetkému našla cestu táto polievočka?
…Raz, keď som mala hladného priateľa na ceste ku mne, chladničku vyrabovanú (dokonca až tak, že som namiesto halušiek, či rezancov použila nalámané špagety), zrodila sa v mojom mozgu myšlienka. Bola chutná a ešte ako! Dovtedy som počúvala apely na jej opätovnú realizáciu, kým som ju včera znovu neuvarila.