TATAMI Nitra, jedinečný zážitok akých je málo…

Uplynulú sobotu sme boli degustovať. A to už ako sa patrí. Našou destináciou bola Nitra a TATAMI.

 

 

 Ako už názov napovedá, ide o niečo exotické, áno japonská kuchyňa, ale poňatá inak. Ako inak, než lepšie, ako sme zvyknutí.

Tento podnik funguje na princípe tzv. food room – degustačnej miestnosti, kde sa môžete najesť len po predošlej rezervácii.

 

Food room pozostáva naozaj len z jednej útulnej izby, kde si môžete vybrať, či budete sedieť na japonských ryžových matracoch – tatami alebo si sadnete pop európsky, na stoličky. Tie sú konceptuálne zladené s celkovým rázom tým, že symbolizujú a aj vizuálne pripomínajú element vody.


Zdroj: FB TATAMI


Kuchyňa je na druhej strane „cez ulicu“, takže žiadne výpary, či zvuky z laboratória k vám nebudú doliehať a vy sa môžete dokonale vnoriť do relaxačnej pohody a vašu pozornosť budú odvádzať možno iba dokonalé jedlo a príjemná obsluha na pozadí nevtieravej hudby.

Dobrou vychytávkou TATAMI je, že si môžete personifikovať jednu z misiek, ktoré tu majú vo vitrínke a jedlo vám budú servírovať už len z nej.



Zdroj: FB TATAMI



Prejdime k našej návšteve. Tento komorný podnik sa nachádza v samom centre Nitry v pasáži na Kupeckej 6. Parkovať sa dá krásne hneď vedľa nich, vo dvore. Okrem útulného interiéru môžete v lete využiť malú terasu s dreveným sedením. Vnútro je zariadené tematicky v japonskom štýle a to do detailov, takže ak práve neobdivujete umenie na vašom tanieri, vaše oči majú na čom spočinúť. Útulnosť a pohostinnosť priestorov podčiarkuje aj jedna zo základných zásad vedúcich podniku a to aby sa zákazník cítil ako doma, nielen čo do prostredia, ale aj spoločnosti. Personál sa vám venuje naplno, ak vycíti, že je to potrebné alebo o to stojíte, naopak drží sa v decentnej vzdialenosti, ak jeho prítomnosť nie je nežiadaná. 

 

 

 

 

Okrem klasického výberu jedál z menu, je tu možnosť prenechať réžiu šéfkuchárovi a vybrať si degustačné menu (11 chodov) a jeho podobu (7 chodov) sme mali možnosť vyskúšať aj my. Pohostení sme boli veľmi štedro a kvalitne. Fotky síce nedokážu zachytiť tú výnimočnosť vnemov chuťových, vizuálnych a čuchových, ale aspoň priblížia.

 
Sójové bôby edamame

 
Sójové bôby edamame na pare v tradičných bambusových košoch so soľou Maldon sú ideálnou voľbou na krátenie čakacej doby na komplikovanejšie jedlá, ktoré ste si objednali.
Viem si ich tiež predstaviť ako zdravú pochutinu na mlsanie len tak. Nebudete ich vedieť prestať jesť.

Ku každému jedlu nám navyše (!!!) bol servírovaný iný druh bieleho vína. A nielen to! Každá fľaša bola krásne a odborne odprezentovaná šarmantným someliérom Martinom Košútom, ktorý osobne pre Tatami tieto vína k jednotlivým chodom vyberal a odporučil. V ponuke nájdete vína slovenské, talianske, novozélandské… a aj prosecco. Za seba ako neodborníka na vína môžem povedať len jedno: LAHODNÉ!!!
 

Ani pri jednom víne som nemala ten pocit, že aha, áno, nechutí mi, ale asi tomu nerozumiem. Každé jedno víno bolo vynikajúce a navyše, vône, chute, ktoré sme tam mali cítiť tam naozaj boli. Jasne a ľahko identifikovateľné. To sa mne ešte nestalo. Za všetky vypichnem Sauvignon Blanc z Nového Zélandu, ktorý chutil ako bazová malinovka. Bola som v šoku 😀
 
 

 

Ako druhý chod sme dostali opäť predjedlo – tenké plátky lososa v yuzu ponzu omáčke s červenou cibuľkou.
 
Lososové yuzu sashimi 
Losos bez výčitky 100% chutný, ja cibuľku ľúbim, takže pre mňa aj tá bola aj s omáčkou delikatesná, aj keď omáčka bola na môj jazýček kyslejšej chuti (ryžový ocot), na akú som zvyknutá. 
 
Nasleduje polievka hríbiková.
 
Dashi polievka

Ide o vývar z udeného tuniaka bonito a riasy kombu s tigrou krevetou, japonskými hubami a shishime korením. Výborná!

Jednotlivé chody nám boli podrobne predstavené sympatickým pánom Marošom (predstavte si úslužných čašníkov z ČB filmov). Ochotne zodpovedal akúkoľvek otázku, nenásilne zažartoval a nevtieravo zabavil publikum (foto nemám :-(…nájdete na stránke)
 

Šalát tridsiatich bylín s kvetmi slezu a sirôtok
 

Šalát tridsiatich bylín

 

Keď objavíte tú zálievku na dne misky, rýchlosť vášho jedenia bude vyššia ako schopnosť rátať. Aj s paličkami.
 

Pohánkové soba rezance

 

…s krabom kráľovským jarnou cibuľkou, wakame riasami a plátkom ananásu preliate soba omáčkou podávané so shishime korením. Prekvapí vás chuť ananásu, ktorá vám ale vôbec nebude prekážať. Už mi dochádzajú slová pri popisovaní jedál, tak sa nebudem stále opakovať, boli jednoducho úžasné!
A voilá! Všetkým známe a veľmi obľúbené maki a uramaki! Vegetáriánske, aj nie.

V Tatami si zázvor nakladajú sami (skúšali aj pestovať vlastný, ale nevedeli zabezpečiť dostatočne nepriaznivé podmienky, aké koreň vyžaduje) a wasabi nepoužívajú z prášku, ale v kúskoch (videla som po prvýkrát)…Dozvedeli sme sa tiež, že zalievať toto wasabi sójovou omáčkou je hriech a že po japonsky by sa mal namočiť do sójovky len konček maki a nie celé. Hm…
 
 
Len sa tak po nich zaprášilo! Neviem, či je to dostatočné merítko kvality, ale aj môj priateľ ich bez zaváhania vychutnával ako sa patrí a to bol doteraz schopný papať iba naše domáce sushi.

No a sladká bodka – chrumkavé plátky z ryžového cestíčka prekladané jemným krémom zo šľahačky s citrónovou trávou, jazmínom a čerstvým ovocím. Budete si všetky prsty oblizovať!

Dezert z ryžového cestíčka, šľahačky a čerstvého ovocia

V Tatami okrem toho pripravujú krásne raw dezerty, aj na objednávku. A dobrá správa: na ich blogu nájdete aj nejaké tie recepty, kuk sem
 
Tak toto bol rýchly prierez degustačným menu. V skutočnosti toho však dostanete oveľa viac. Ale ak by si niekto myslel, že sa po treťom chode nebude vedieť nadýchnuť, je na omyle. Jednak je jedlo ľahko stráviteľné a druhak sú porcie prispôsobené tak, aby ste celú šnúru zvládli bez nepríjemných následkov. My sme to dali za necelé 4 hodiny a ešte aj s kecacími pauzami. Týmto sa chcem veľmi poďakovať Tatami tímu za pozvanie a úžasný zážitok, ale aj ostatným hosťom, vďaka ktorým sme spoločne vytvorili neopakovateľnú atmosféru jedného sobotného podvečera.
 
Všetky moje dojmy a názory prezentované v tomto článku boli ovplyvnené iba požívaným vínom.

Dodatok: O našej hostine si môžete prečítať ešte z pohľadu našich hostiteľov tu.

 
 
 

Pekné a milé miestočko…

Dnes by som vám chcela vychváliť do nebies jedno veľmi príjemné miesto na papanie. V Košariskách. Košariská, Košariská, kde som to len počul/a? Pripomeniem – určite ste tam boli na školskom výlete v múzeu Milana Rastislava Štefánika a pri tom ste sa zastavili aj na Bradle v Brezovej pod Bradlom. Mňa sem po mnohých rokoch osud zavial za láskou…teda, tam niekde… 🙂
Mám toto miesto a okolie rada. Je tu krásna príroda, kľud, iní ľudia ako v Bratislave a o kopaniciach ani nehovorím. Keď ich vidím, najradšej by som všetky chátrajúce chalúpky poskupovala a zrenovovala, aby sa zachovala tá úžasná malebnosť. Uchovávajme a vážme si čo máme!
V Košariskách sa nachádzajú dve veľmi pekné rovnocenné reštaurácie, ktoré s Jarkom alternujeme podľa chuti a nálady. Dnes vám predstavím jednu z nich. U Juhása.
Prišlo to spontánne. Proste, keď sme zasa raz nestíhali / nechcelo sa nám / nemali sme čo variť, tak sme sa rozhodli opätovne zavítať na naše osvedčené obľúbené miesto. Bola sobota okolo 16:00 hod.
Už pri vchode ma zaujala tabuľa s aktuálnou ponukou…vybrala som si 2 jedlá z troch. 
Ako prvé cibuľovú polievku. Bola proste úžasná. Nebol to klasický vodový odvar z cibule. V tejto bolo až až chrumkavých chlebových krutónikov, bola hustá (myslím, že v nej bola aj smotana) a veľmi veľmi chutná, cibuľa z nej nerazila, polievočka mala jemnú nerušivú a ladiacu chuť. 
Toť foto pred jedením:

 Foto po odjedení (musela som urobiť ešte jednu, aby bola vidno aj samotná polievka)
Všimnite si ten erb na tanieri. Jazdec na koni. Pán Juhás má vraj aj nejakú jazdiareň a ten istý erb je vyobrazený aj zvonka na reštaurácii.

Ďalej ma zaujal tzv. „frgál“. Možno ho niektorí poznáte, no ja som vôbec netušila o čo ide. A tak, po krátkej konverzácii s čašníkom, som sa rozhodla ho vyskúšať. Foto napovie…

že ide o sladký koláč, ktorý sa robí (U Juhása) na rôzne spôsoby podľa aktuálne dostupných surovín a sezóny. Tento na foto vraj nie je celkom originál, ale chutil naozaj báječne. Bol tam mak, tvaroh, slivkový džem, jablká, škorica. Cesto bolo nekysnuté (na vareche som našla recept s kysnutým cestom), ale skôr tenké, ako pizzové, no pevné a chrumkavé a práve také mi chutilo. Kuchár prezradil, že frgál pochádza z Moravy.

Mimochodom personál. Myslím, že stačí len povedať: milý, ochotný, pozorný a ústretový. Čašník, mladý chalan s nami milo komunikoval a hoci sme sedeli v poslednej miestnosti z troch, často chodil nakúkať, či nám niečo nechýba, na druhej strane sme nemali z prehnanej starostlivosti pocit, že sme už dlho sedeli a mali by sme sa pobrať preč.
A do tretice všetko dobré. Objednala som si presso s mliekom a predstavte si, že okrem toho, že ku káve bola aj voda, čo nie je bežný štandard na Slovensku, doniesli mi mliečko NAPENENÉ! Tak s tým som sa ešte nestretla! Možno, keď ma videli ako odušu fotím, tak chceli už urobiť čo najlepší dojem :-))) Ale ja aj tak verím, že je tam stále takto chutne! 
A na záver pár slov o interiéri. Ten je tiež vhodne zladený s okolitým prostredím, v ktorom sa nachádzate. Typicky gazdovský dom so všetkými detailami, čo k tomu patria. Za veľmi originálne považujem osvieženie interiéru prvkami pripomínajúcimi  Milana Rastislava Štefánika. Je tu jeho busta, mapy s lokalitami a trasami, ktoré prešiel a kde pôsobil. A za čo má odo mňa majiteľ jednotku s hviezdičkou a čo som si všimla ako jednu z prvých vecí sú originálne dobové vypínače, také, čo sa nestláčajú, ale otáčajú. Viď aj foto dolu (vedľa dverí). Ide síce o súčasnú produkciu (dokonca výrobca je talian – Fontini), ale zapadajú dokonale 🙂 

 
Košariská sú pre mňa dôkazom toho, že sa netreba báť podnikať aj na miestach zdanlivo nerentabilných. Kedykoľvek sme zavítali či už Juhásovi alebo do druhej reštaurácie Holotech Víška, boli tam hostia, hoci obyvateľov dedinky by ste mohli obrazne povedané spočítať na prstoch dvoch rúk. Dokonca u Juhása, ktorý má strategickejšiu polohu pri ceste, som dvakrát stretla talianov (ja hovorím, že tí sú všade!!! a je to tak!). A tak, ak by ste mali niekedy cestu po myjafských kopaniciach, Brezovej pod Bradlom a tak okolo, odskočte si na obed do Košarísk. Neobanujete.