Najoriginálnejšia akcia na svete – pop-up NIKON večierok

 
     Na tento príspevok sa chystám už od Vianoc a som veľmi rada, že sa mi nakoniec podarilo skompletizovať a upraviť fotky, aby som sa s vami mohla podeliť o zážitok z najoriginálnejšej akcie na akej som kedy bola. Lebo to máte tak, súce to navonok vyzerá, že ako mi je super, že si chodím po akciách, ale aj keď sa to nezdá, práca na takomto článku mi zaberie niekoľko hodín. 
Ale poďme k veci. Premyslený do najmenších detailov, podnetný, zaujímavý, príjemný, netradičný, taký bol večierok pod taktovkou Nikonu, na ktorý som mala tú česť byť pozvaná, nakoľko so značkou Nikon spolupracujem a som vďačná, že mi veľkoryso poskytujú šikovný foťáčik.
.
Tak nech sa páči ďalej.

Read more

V Kolíne s Weberom 2


     Môj posledný príspevok bol o tom ako som sa dostala na rýchly, krátky, ale intenzívny výlet do Kolína nad Rýnom. Ešte teraz som z toho happy a žijem zo zážitkov 🙂
Toho času som vám sľúbila pokračovanie, nech sa páči!

Na druhý deň nášho pobytu sme mali naplánovanú návštevu veľtrhu Spoga-Gafa. Výstavisko je len jednu zastávku vláčikom od Katedrály, prakticky len cez most a ste tam. 


Neďaleko od vchodu nás už vítala hala Weberu, v ktorej bolo naozaj čo pozerať a obdivovať. Musím povedať, že čo sa týka zaujatia zákazníka, Weber vie ako na to. Vystavené produkty boli vkusne naaranžované, človek má ozaj hneď chuť si kúpiť najnovší model aj so všetkým príslušenstvom. 


Weber myslel naozaj na všetko. Okrem vystavených produktov tvorila podstatnú časť celej sekcie reštauračná sekcia, kde si mohli návštevníci pochutnať na čerstvých delikatesách z webergrilu. Po tom, čo sme sa vzpružili kávou (mimochodom v Nemecku všeobecne nič moc), tešili sme sa na prehliadku Weber produktov.



Pani Vanda Tumová a pán Václav Modelský sa nás ochotne ujali a posprevádzali nás po jednotlivých stanovištiach, kde nám predstavili novinky pre nadchádzajúce obdobie, či už na Vianoce alebo na začiatok budúceho roku. A žiadna otázka ich teda nezaskočila.


Začali sme pri novinkách k Vianociam. Zaujímavým kúskom je nové prevedenie weberovskej klasiky vyššej rady grilu Master-touch a to v medenej farbe – Copper. No posúďte sami, nie je luxusný?


Bonus k nákupu – tento origoš vintage americký hrnček. Na chvíľu som mala pocit, že ten gril ozaj veľmi nutne potrebujem!




Okrem nového grilu Weber rozšíril ponuku aj o celú škálu príslušenstva. Tento riad, ktorý je z kameniny, je síce dosť ťažký, ale nemáte šancu ho poškriabať a viete si v ňom pripraviť o.i. napríklad aj koláč. Osobne by mi nikdy nenapadlo piecť koláč v grile, ale predstavte si, že ste na dovolenke v zime, v lese, ďaleko od civilizácie, v krásnej romantickej chalúpke praská oheň v krbe a vonku za oknom tento majestátny gril a teraz si predstavte vás ako idete von, naokolo len zasnežená príroda a vy vyberáte tento koláčik z grilu, idete dnu a papáte ho ku káve alebo čaju, ktoré pijete z toho nádherného čierneho hrnčeka, príjemne unavení z výdatnej lyžovačky…ach, to je romantika…Len pozor na medvede, aby vás pri tom grile nepredbehli 🙂




Weberáci aj šikovní technici. Okrem digitálneho teplomera, ktorého jednu časť ponoríte do grilovaného jedla a na druhej strane vonku grilu môžete na displeji sledovať ako sa vyvíja teplota a za aký čas bude jedlo hotové, novinkou je možnosť mať tieto všetky funkcie vo svojom iphone. Takže zimné grilovačky, na ktoré v našich končinách nie sme veľmi zvyknutí, sa môžu začať. Mäsko vonku na záhrade v grile a my v teple chaty alebo nášho domčeka. Na to, že môžeme ísť mäsko, či inú dobrotku vybrať, nás upozorní alarm. Dobrá vychytávka, že?


Ďaľšou novinkou, ktorú nám Weber predstavil je aj nový model grilu Original Kettle, ktorý má byť strednou cestou medzi úplne základnou najlacnejšou verziou Compact Kettle (cena sa pohybuje niečo nad 100 eur) a vyššou radou Master Touch (cez 300 eur). Má niekoľko vychytávok, ako červené kolieska, možnosť zavesenia pokrievky na samotný gril, objemnejší popolník, vylepšený rošt atď…a aj jeho cena je strednou cestou – okolo 200 eur.


Weber sa postaral aj o svojich zákazníkov dychtivých po informáciách a pripravil prvé vydanie štýlových mininovín s novinkami značky Weber. Nachýba ani milý recept na gingerbread, ktorý by som chcela vyskúšať, aj keď zatiaľ iba v rúre. Leták je veľmi estetický, prehľadný a jasný a hneď aj s cenami za produkty, čo sa mi páči. Dali si záležať.


Pár ďaľších fotiek pre ilustráciu atmosféry…



Čoskoro aktuálna jesenná inštalácia.

Jarné aranžmá.


Veselé plynové grily – také isté sú aj elektrické.


  Elegantné vajíčka Smokey Joe na drevené uhlie


Milé Smokey Mountain Cooker pripomínajú tučniakov


Dotiahnuté do najmenšieho detailu

V reštauračnej časti sme si mohli za originálne bankovky zaobstarať jedlo pripravené z grilu. 



Weber dostatočne skoro pred veľtrhom osloví najlepších šéfkuchárov z okolia, aby prišli variť do ich pavilónu. 

Jedlo bolo lahodné a vybral si naozaj každý.


Mali sme možnosť si pochutnať na: 

Burger z quinoi s glazovanými karotkami – MŇAM!


Teľacie so zemiakovým koláčikom a cibuľovou omáčkou


Špíz s rybou síh a klobáskou chorizo na risotte


  A napokon ako dezert sme zvolili údený ananás s citrónovou mascarpone penou


 Naozaj sme si pochutili a myslím, že za všetko hovorí fakt, že bolo naozaj ťažké v priebehu celého dňa nájsť miesto na sedenie.


A to je všetko priatelia. Chystám sa testovanie nejakých Weber receptov, ktoré ma oslovili, takže sa môžete tešiť na degustáciu. A odkaz odo mňa: aj keď nič tomu nenasvedčuje, vždy buďte otvorení novým možnostiam a výzvam, lebo nikdy neviete kedy sa vaša snaha zúročí a nadíde vaša príležitosť!

♡♡♡

Ďakujem Nikonu za  zapožičanie fotoaparátu Nikon D7200!

V Kolíne s Weberom

     Možno ste niektorí postrehli z mojej FB stránky alebo z instagramu, že som mala tú česť a to šťastie pred pár dňami cestovať do Kolína nad Rýnom a to vďaka americkej značke výrobcu grilov a príslušenstva Weber.

     Začalo sa to vlastne vtedy, keď som bola pozvaná na prezentáciu a vlastnoručné grilovanie na Weberoch – kuk sem.

     Neskôr som sa veľmi potešila, keď som bola opäť oslovená Evičkou Šoucovou z agentúry MCC, tentoraz však s lukratívnou pozvánkou na veľtrh záhradníctva Spoga do Kolína. Toto pozvanie som síce nie bez váhania (mala som iný program), ale prijala a spätne som veľmi rada, že som sa tak rozhodla.
     Musím ešte podotknúť, že s takým ústretovým chovaním voči foodblogerovi, ktorý má v dnešnej dobe na Slovensku ešte stále problém sa presadiť medzi firmami a musí prácne vysvetľovať, že blog nie je bezplatným inzertným portálom a cítiť sa takmer previnilo, že za svoju prácu chce aj ohodnotenie (ale o tom inokedy), som sa naozaj ešte nestretla. Bola som očarená starostlivosťou, ohľaduplnosťou a nám venovanou pozornosťou! Naozaj profíci nielen vo výrobe grilov, ale aj vo výbere zastupujúcej PR agentúry pre Slovensko! Zo Slovenska som bola pozvaná ako jediná foodblogerka a ja si to veľmi vážim!


Kolín je malebné mestečko s relatívne malým historickým centrom plným kultúry, dobových domčekov s kaviarničkami, pivárňami a reštauráciami. Našťastie sme v prvý deň prileteli podvečer dosť skoro na to, aby sme mali časť si ho obzrieť ešte za relatívneho svetla.


Jeho dominantou je Kolínsky Dóm, ktorý je naozaj majestátny a tvorí pomyselné centrum a východiskový bod pre tých, čo sa chcú dostať na stanicu, zároveň je to prvá pamätihodnosť, ktorá vám udrie do očí nielen ak cestujete vlakom, lebo sa nachádza hneď pri stanici, ale omnoho skôr, keďže sa týči dovysoka nad Rýnom už z diaľky. 




Historická kolínska radnica


Centrum mesta a jeho romantické zákutia a malebné domčeky


Námestia a pešie zóny…



 Rieka Rýn



Štýlová železničná stanica


Večer sme boli pozvaní do pivárne, kde sme mohli ochutnať miestne pivko a tiež sa bližšie zoznámiť s hlavnými aktérmi českého Weberu, s riaditeľom firmy Václavom Modelským, opäť stretnúť pani Vandou Tumovú a šéfkuchárov Davida Izáka a Roberta Foukala.



Na druhý deň nás čakala návšteva veľtrhu. Už sme boli veľmi zvedaví, chceli sme si počuté pretaviť do zažitého. Pokračovanie v budúcom príspevku 🙂

Ďakujem Nikonu za  zapožičanie fotoaparátu Nikon D7200!

♡♡♡

Grilované krevety s cuketou, mrkvičkou a chili s Weberom

     Dnes vám prinášam nielen nový recept, ale aj príbeh kde s kým a ako sa zrodil. Minulý týždeň som mala možnosť zúčastniť sa prezentácie záhradných grilov Weber. Akcia sa konala v Ružinove, v reštaurácii s poetickým názvom Jedna báseň, a bola veľmi vydarená. Ak ste zvedaví, čítajte ďalej. 
Blížim sa k reštaurácii. Všetko je už nachystané a ja sa teším a som zvedavá na to, čo ma čaká.
Interiér reštaurácie Jedna báseň.

Originálne svietidlá dopĺňajú celkový koncept a štýl zariadenia podniku.

 Každý sme dostali welcome drink, šoféri si mohli dať kávičku, či osviežujúcu limonádu.

Okrem toho sa každému ušla koštovka chutnej tenkej pizze s cibuľkou. Výborná!
Po zahájení akcie sme sa presunuli na terasu. Našťastie nám počasie prialo a bolo krásne, aj keď v predchádzajúce dni pršalo a bolo dosť zima. Na úvod sme dostali základné informácie. Prihovorila sa nám pani Eva Šoucová z Media & Communication Consulting- hlavného organizátora, a predstavila hostí.
Celým podujatím nás následne sprevádzali sympatickí šéfkuchári z Prahy – David Izák a Robert Foukal. Všetci isto ocenili, že nás nezaťažovali technickými parametrami a odbornými špecifikami Weber grilov. Vďaka nim sa popoludnie nieslo vo veľmi nenútenom a príjemnom duchu.

Originálne bolo, že namiesto teoretickej prednášky sme ako účastníci absolvovali prax na vlastnej koži. Rozdelili sme sa do skupín a sami sme si pripravili dobrotky podľa vopred daných receptov a surovín. My sme sa vrhli na krevetové taštičky dusené na grile v alobale so zeleninou.
Suroviny nachystané, grily rozpálené, ide sa na vec!


 
Grilované krevety s cuketou, mrkvičkou a chili

Na 4 porcie si pripravíme:
  • očistené krevety 500g
  • červená čili paprika 1 ks
  • cibuľa 1 ks
  • cesnak 2 strúčiky
  • maslo 75g
  • čerstvý petržlen na posypanie hotových krevetiek
  • soľ
  • korenie
  • alobal

 Cibuľu, cesnak a feferónku nakrájame nadrobno a premiešame s krevetami. 

 
Mrkvu a cuketu prekrojíme priečne na polovicu a potom na rezance. Na 2 vrstvy alobalu navrstvíme najprv mrkvu, následne krevetky a nakoniec cuketu. Každú vrstvu osolíme a okoreníme podľa chuti. 

Kôpky zavinieme a vytvoríme balíčky z alobalu. Šupneme do grilu a necháme dusiť cca 20 min.


Hotové krevetky posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou!
A ešte zopár momentov z prípravy. Ak by sa vám brunetka zdala známa, áno, je to Tánička Leová z Tánine delikatesy 🙂

Večný a nekonečný problém: ako sa krája cibuľa nadrobno.

Mužské grilovacie témy…

Ďalšie družstvá si pripravili grilovaného lososa a baklažánový burger.

Zatiaľčo sme si vychutnávali pripravené dobrotky, David (ktorý každému tykal, ženy oslovoval Maruško a mužov Karle) nám predstavil zaujímavú vychytávku na pečené zemiaky. 

Ale aby sme si nemysleli, že Weber zvláda len jednoduché rýchlovky, páni šéfkuchári nám naservírovali aj takúto morčaciu roládu plnenú prosciuttom, sušenými paradajkami a mozzarellou. Ako príloha samozrejme zemiačiky z už predstaveného otočného koša.
 
No a pred dezertom nám milá pani  Vanda Tumova porozprávala čo to o briketách Weber. Tie pre európsky trh majú iné vlastnosti ako pre americký. Keďže Američania sú zvyknutí grilovať celý deň a dlho, preferujú palivo, ktoré sa rozpaľuje pomalšie a dlhšie si drží svoje výhrevné vlastnosti, zatiaľčo Európania grilujú kratšie a potrebujú brikety, ktoré sa rozpália rýchlejšie. Na záver preukázala plnú oddanosť firme Weber tak, že sa do briketky s chuťou zakusla. Všetci sme čumeli ako puci až kým nevyšlo najavo, že sa jedná ao dezertík z čokolády v typickom tvare briketky Weber.


A na záver ešte jedna spoločná s mojou parťáčkou v skupine a kolegyňou foodbloggerkou Táničkou.

Ďakujem Nikonu za  zapožičanie fotoaparátu Nikon D5300!
♡♡♡

 

TATAMI Nitra, jedinečný zážitok akých je málo…

Uplynulú sobotu sme boli degustovať. A to už ako sa patrí. Našou destináciou bola Nitra a TATAMI.

 

 

 Ako už názov napovedá, ide o niečo exotické, áno japonská kuchyňa, ale poňatá inak. Ako inak, než lepšie, ako sme zvyknutí.

Tento podnik funguje na princípe tzv. food room – degustačnej miestnosti, kde sa môžete najesť len po predošlej rezervácii.

 

Food room pozostáva naozaj len z jednej útulnej izby, kde si môžete vybrať, či budete sedieť na japonských ryžových matracoch – tatami alebo si sadnete pop európsky, na stoličky. Tie sú konceptuálne zladené s celkovým rázom tým, že symbolizujú a aj vizuálne pripomínajú element vody.


Zdroj: FB TATAMI


Kuchyňa je na druhej strane „cez ulicu“, takže žiadne výpary, či zvuky z laboratória k vám nebudú doliehať a vy sa môžete dokonale vnoriť do relaxačnej pohody a vašu pozornosť budú odvádzať možno iba dokonalé jedlo a príjemná obsluha na pozadí nevtieravej hudby.

Dobrou vychytávkou TATAMI je, že si môžete personifikovať jednu z misiek, ktoré tu majú vo vitrínke a jedlo vám budú servírovať už len z nej.



Zdroj: FB TATAMI



Prejdime k našej návšteve. Tento komorný podnik sa nachádza v samom centre Nitry v pasáži na Kupeckej 6. Parkovať sa dá krásne hneď vedľa nich, vo dvore. Okrem útulného interiéru môžete v lete využiť malú terasu s dreveným sedením. Vnútro je zariadené tematicky v japonskom štýle a to do detailov, takže ak práve neobdivujete umenie na vašom tanieri, vaše oči majú na čom spočinúť. Útulnosť a pohostinnosť priestorov podčiarkuje aj jedna zo základných zásad vedúcich podniku a to aby sa zákazník cítil ako doma, nielen čo do prostredia, ale aj spoločnosti. Personál sa vám venuje naplno, ak vycíti, že je to potrebné alebo o to stojíte, naopak drží sa v decentnej vzdialenosti, ak jeho prítomnosť nie je nežiadaná. 

 

 

 

 

Okrem klasického výberu jedál z menu, je tu možnosť prenechať réžiu šéfkuchárovi a vybrať si degustačné menu (11 chodov) a jeho podobu (7 chodov) sme mali možnosť vyskúšať aj my. Pohostení sme boli veľmi štedro a kvalitne. Fotky síce nedokážu zachytiť tú výnimočnosť vnemov chuťových, vizuálnych a čuchových, ale aspoň priblížia.

 
Sójové bôby edamame

 
Sójové bôby edamame na pare v tradičných bambusových košoch so soľou Maldon sú ideálnou voľbou na krátenie čakacej doby na komplikovanejšie jedlá, ktoré ste si objednali.
Viem si ich tiež predstaviť ako zdravú pochutinu na mlsanie len tak. Nebudete ich vedieť prestať jesť.

Ku každému jedlu nám navyše (!!!) bol servírovaný iný druh bieleho vína. A nielen to! Každá fľaša bola krásne a odborne odprezentovaná šarmantným someliérom Martinom Košútom, ktorý osobne pre Tatami tieto vína k jednotlivým chodom vyberal a odporučil. V ponuke nájdete vína slovenské, talianske, novozélandské… a aj prosecco. Za seba ako neodborníka na vína môžem povedať len jedno: LAHODNÉ!!!
 

Ani pri jednom víne som nemala ten pocit, že aha, áno, nechutí mi, ale asi tomu nerozumiem. Každé jedno víno bolo vynikajúce a navyše, vône, chute, ktoré sme tam mali cítiť tam naozaj boli. Jasne a ľahko identifikovateľné. To sa mne ešte nestalo. Za všetky vypichnem Sauvignon Blanc z Nového Zélandu, ktorý chutil ako bazová malinovka. Bola som v šoku 😀
 
 

 

Ako druhý chod sme dostali opäť predjedlo – tenké plátky lososa v yuzu ponzu omáčke s červenou cibuľkou.
 
Lososové yuzu sashimi 
Losos bez výčitky 100% chutný, ja cibuľku ľúbim, takže pre mňa aj tá bola aj s omáčkou delikatesná, aj keď omáčka bola na môj jazýček kyslejšej chuti (ryžový ocot), na akú som zvyknutá. 
 
Nasleduje polievka hríbiková.
 
Dashi polievka

Ide o vývar z udeného tuniaka bonito a riasy kombu s tigrou krevetou, japonskými hubami a shishime korením. Výborná!

Jednotlivé chody nám boli podrobne predstavené sympatickým pánom Marošom (predstavte si úslužných čašníkov z ČB filmov). Ochotne zodpovedal akúkoľvek otázku, nenásilne zažartoval a nevtieravo zabavil publikum (foto nemám :-(…nájdete na stránke)
 

Šalát tridsiatich bylín s kvetmi slezu a sirôtok
 

Šalát tridsiatich bylín

 

Keď objavíte tú zálievku na dne misky, rýchlosť vášho jedenia bude vyššia ako schopnosť rátať. Aj s paličkami.
 

Pohánkové soba rezance

 

…s krabom kráľovským jarnou cibuľkou, wakame riasami a plátkom ananásu preliate soba omáčkou podávané so shishime korením. Prekvapí vás chuť ananásu, ktorá vám ale vôbec nebude prekážať. Už mi dochádzajú slová pri popisovaní jedál, tak sa nebudem stále opakovať, boli jednoducho úžasné!
A voilá! Všetkým známe a veľmi obľúbené maki a uramaki! Vegetáriánske, aj nie.

V Tatami si zázvor nakladajú sami (skúšali aj pestovať vlastný, ale nevedeli zabezpečiť dostatočne nepriaznivé podmienky, aké koreň vyžaduje) a wasabi nepoužívajú z prášku, ale v kúskoch (videla som po prvýkrát)…Dozvedeli sme sa tiež, že zalievať toto wasabi sójovou omáčkou je hriech a že po japonsky by sa mal namočiť do sójovky len konček maki a nie celé. Hm…
 
 
Len sa tak po nich zaprášilo! Neviem, či je to dostatočné merítko kvality, ale aj môj priateľ ich bez zaváhania vychutnával ako sa patrí a to bol doteraz schopný papať iba naše domáce sushi.

No a sladká bodka – chrumkavé plátky z ryžového cestíčka prekladané jemným krémom zo šľahačky s citrónovou trávou, jazmínom a čerstvým ovocím. Budete si všetky prsty oblizovať!

Dezert z ryžového cestíčka, šľahačky a čerstvého ovocia

V Tatami okrem toho pripravujú krásne raw dezerty, aj na objednávku. A dobrá správa: na ich blogu nájdete aj nejaké tie recepty, kuk sem
 
Tak toto bol rýchly prierez degustačným menu. V skutočnosti toho však dostanete oveľa viac. Ale ak by si niekto myslel, že sa po treťom chode nebude vedieť nadýchnuť, je na omyle. Jednak je jedlo ľahko stráviteľné a druhak sú porcie prispôsobené tak, aby ste celú šnúru zvládli bez nepríjemných následkov. My sme to dali za necelé 4 hodiny a ešte aj s kecacími pauzami. Týmto sa chcem veľmi poďakovať Tatami tímu za pozvanie a úžasný zážitok, ale aj ostatným hosťom, vďaka ktorým sme spoločne vytvorili neopakovateľnú atmosféru jedného sobotného podvečera.
 
Všetky moje dojmy a názory prezentované v tomto článku boli ovplyvnené iba požívaným vínom.

Dodatok: O našej hostine si môžete prečítať ešte z pohľadu našich hostiteľov tu.

 
 
 

Minikurz varenia a foodstylingu „Varíme s Alprom“


     Uplynulý utorok 6.10. sa konalo jedno veľmi zaujímavé a pre mňa aj dosť podnetné podujatie. Ešte stále vo mne doznievajú príjemné pocity zo stretnutia s novými, inšpiratívnymi a slniečkovými ľuďmi a preto som sa nevedela dočkať chvíle, keď budem mať čas sa s vami o tieto dojmy podeliť. Mala som tú česť byť pozvaná na minikurz varenia a foodstylingu „Varíme s Alprom“. Akcia sa konala v škole varenia Chefparade a to pod taktovkou šikovných, ochotných a vždy usmievavých dievčeniec Bašky a Katky. Týmto vás, baby, opäť chválim za super organizáciu a skvelý prístup! 

Ale poďme k veci. O čo išlo? Sympatický, mladý, svižný šéfkuchár Jan Souček vypracoval pre spoločnosť Alpro recepty za použitia produktov z ich rady. 
 

Foto: Pražský Catering Group, Facebook

Tieto sme si pripravili spoločne na kurze, pričom sme zároveň mali možnosť si ich zvečniť za asistencie namakaného pána fotografa Martina Malého
 

Foto: www.fotomaly.cz

Ako som už spomínala, mám veľmi pozitívne dojmy z tohto stretnutia. Osobne som absolvovala niekoľko kurzov varenia a profesionáli menších kapacít správaním nedosahujú ich úroveň. Obaja páni oplývali neskutočnou ochotou, milým a osobitným prístupom, nepociťovala som ani minimálnu snahu o zachovanie si odstupu alebo presadzovanie svojich názorov na úkor našich, práve naopak! 


Prejdime k jedlu. Recepty budem neskôr postupne uverejňovať vo zvlášť postoch.

Prvým jedlom je studená polievka. Asi som pozadu, ale nikdy som studenú polievku nepripravovala. Možno aj preto, že u nás doma by sa nestretla s pochopením. Musím ale povedať, že chuť ma pozitívne prekvapila a určite sa budúce leto budem orientovať týmto smerom!

Studená citrónová polievka s citrónovým olejom



A táto tu dolu je moja. Uznávam, že tvorba ozdôbok nie je moja silná stránka, ale odargumentovala som si to tým, že ak pán Souček urobil kvetináč, to moje je kytička  🙂

Hlavným jedlom bol steak z lososa so zelerovým krémom. Úplne jednoduché, ale delikatesné jedlo! Obzvlášť zelerové pyré ma oslovilo. Ak by som mala hádať, tak neviem neviem, zeler v ňom vôbec nebolo cítiť! Jemné, vláčne a nadmieru chutné.


Steak z lososa so zelerovým pyré

No a na záver sme si ukázali ako sa pripravuje žĺtkový puding s jablkovým želé a škoricovým plátkom. Voilà. 




A aspoň cez fotky sprostredkúvam príjemnú atmosféru, ktorá vládla. Foto by Baška. Ďakujem 🙂
 

Pán šéfkuchár sa už na nás „chystá“!


Chalani pózujú  


Baby makajú

Naše trio     


Trochu foodstylingovej teórie

Stále v strehu


Zatialčo jedni varia…


Ďalší fotia…a Zuzka stíha byť aj na 2 miestach naraz


Sústredenie na maestra

Neľutujem, že som sa rozhodla cestovať do Bratislavy len kvôli tomuto eventu, v neposlednom rade som stretla moje staré kamošky z počiatkov foodblogerskej komunity a taktiež spoznala nových sympatických kolegov. A kuk sem, čo visí v Chefparade – foto z nášho historicky prvého stretnutia slovenských foodblogerov, organizovaného Tomášom z Foodissima! 



Koľko vecí sa odvtedy zmenilo…svadby, deti, kariéry… 🙂


Spoločná foto na záver 
(Marcelka z The village style, Mirka z Beautifood; Miška z Dare to cook, Dana z Dora´s art, Zuzka Nosková z Láska na tanieri, Michal Hornický z Mealujem to, Martin Popelka a Terezka z Moja kuchyna, vzadu Jan Souček a Martin Malý, a bola, ale na foto chýba Zuzka Žabčíková z Foodependence)


Foto: Baška Rusňáková

 A aby to nestačilo, tak sme si na rozlúčku mohli vybrať akékoľvek produkty z bohatej ponuky Alpro produktov.


Stretnutie s nórskym šéfkuchárom Josteinom Medhusom v hoteli Carlton


     Milí foodpozitívni ľudkovia, rada by som sa s vami podelila o moju najčerstvejšiu skúsenosť. Dnešný post bude však obsahovať aj dva recepty. Máte sa na čo tešiť! 🙂
     Uplynulú stredu som mala možnosť sa s niektorými mojimi foodkolegami zúčastniť jednej celkom zaujímavej iniciatívy Nórskej obchodnej komory. Jednalo sa o prezentáciu a propagáciu dní nórskej kuchyne, ktoré už prebiehajú od 30.10. (do 14. novembra) v reštaurácii Savoy hotela Carlton. Zahájenie dvoch týždňov nórskych morských rýb a morských plodov na jedálnom lístku sa pre novinárov a foodblogerov konalo v spolupráci s Norwegian Seafood Council a hlavnou postavou tejto iniciatívy je preslávený nórsky šéfkuchár Jostein Medhus, manažér Nórskeho kulinárskeho tímu a práve on nám na ochutnávku pripravil dve jednoduché jedlá z lososa. 
Pár slov na úvod patrilo generánemu manažérovi hotela Carlton, Robertovi Holanovi. 

Sympatická Maria z Norwegian Seafood Council nám prezradila veľa zaujímavostí lososovi.
 

Napr. že v Nórsku sa lososy chovajú uprostred prírody a že v klietkových kadiach, kde plávajú sa nachádza 99% vody a len 1% rýb, takže majú veľký priestor. 

Ďalej tiež, že losos ako jediná ryba pred vlastnou konzumáciou v surovom stave nemusí byť zmrazená, pretože ako krmivo sa preň nepoužívajú iné ryby.  

A v neposlednom rade, že za svoju krásu a mladistvý vzhľad vďačí práve konzumácii nórskych rýb a morských špecialít.
A než sme sa nazdali, na rad prišiel pán šéfkuchár.

Najprv sa hravo popasoval s vykostením zdatného lososa.


 A to tak, že najskôr zarezal od žiabrí do krku, do polovičky hrúbky.

A rezal až kým sa nedostal k chvostu.


Otočil, oddelil hlavu a krájal pozdĺž kostry zasa až ku koncu.


A tu máme už aj druhý filet dolu. Nakoniec ešte odrežeme trojuholník plný kostí pod bruškom.
 

 Keď rukou prejdeme pozdĺž lososa, cítime ešte trčiace kosti. Pinzetou ich povyberáme.

Pri chvoste zarežeme priečne do mäsa, až po kožu. Následne kolmo na uskutočnený rez tak, aby nám vzniklo T-čko. Sem zapichneme prst.

Vedľa prsta potom umiestnime nôž čepeľou od prsta a režeme medzi kožou a mäsom, pričom prstom si jednak filet pridržiavame, jednak ho aj mierne ťaháme v protismere noža. Takto oddelíme kožu od mäsa.
My sme mali možnosť si mäsko aj oňuchať. Rybka bola čerstvučká, iba trojdňová, jemného nevtieravého odóru.
No a čo s hlavou a kožou? Hlava sa dá použiť na rybací vývar. Kožu v niektorých reštauráciách 5-8 min. povaria, následne úplne vysušia a na 200 C oleji vypražia. Získajú tak chutné rybie chipsy, ktoré sa používajú ako príloha k rybe alebo rybím jedlám.

A prichádza prvý z dvoch lososových receptov:

Lososové sashimi s granátovými semiačkami a sójovou vinaigrette
     Jemná chuť lososa, sladká granátového jablka a slankavá sójovej omáčky = dokonalá súhra chutí!  

Lososové sashimi s granátovými semiačkami a sójovou vinaigrette
 Pre 4 osoby si pripravte:
  • filet z lososa 600g
  • olivový olej 4 PL
  • sójová omáčka 1,5 PL
  • citrónová šťava 2 PL
  • semiačka z 1 granátového jablka

– Olej, sójovku a citrónovú šťavu zmiešame a prisypeme k tejto vinaigrette granátové semiačka.

– Lososový filet nakrájame na tenké a ploché rezance…

… a tie umiestnime na servírovací tanier. Filety pokryjeme marinovanými granátovými semiačkami. 

A papáme 🙂
 

Pošírovaný losos s brokolicou a chrenovo-kôprovým dresingom

Pre 4 osoby si pripravte:
  • filet z lososa 800g
  • biele víno 1 dcl
  • voda 1l
  • biely vínny ocot 3PL
  • celé čierne korenie 3 ks
  • bobkový list 2 ks
  • soľ
– – – – – –

  • brokolica 1ks
  • maslo
  • soľ a korenie
  • petržlen  

– – – – —

  • jogurt 3 dcl
  • čerstvý chren 2-4 PL
  • nasekaný kôpor 3 PL
  • citrónová šťava
  • soľ a korenie
– Lososa nakrájame na kocky a umiestnime do hlbšej misy. Všetky ostatné ingrediencie z prvého odseku dáme do hrnca s vodou a privedieme k varu, osolíme. Lososa zalejeme týmto horúcim vývarom na 12 min. (Prípadne môžeme použiť aj zeleninový vývar).
 

– Na brokolici pooddeľujeme ružičky a uvaríme ich na pare. Hneď potom prelejeme ľadovou vodou, vtedy ostane zachovaná jej sýtozelená farba.  Pokvapkáme maslom, dochutíme soľou a korením a tesne pred podávaním posypeme nasekaným petržlenom. 

– Pripravíme dresing. Do jogurtu nastrúhame chren a nasekáme kôpor. Pridáme citrónovú šťavu, dochutíme soľou a korením. Premiešame.

– Z pošírovanej ryby odstránime kožu a kúsky mäsa umiestnime na servírovacie tanieriky. 

– Prelejeme dresingom a doplníme o brokolicu.

Papáme 🙂

– – – – – –

Jostein nás poučil, že losos na sushi by mal byť aspoň 5 dní po smrti, lebo až vtedy sa svaly, kontrahované pri porážke, uvoľnia. Ak kosti z ryby idú von ťažko, znamená to, že je príliš čerstvá. 

Zaujímavosťou tiež je, že losos sa v sushi začal používať až od r. 1983, kedy sa nórom podarilo presvedčiť japoncov, aby to vyskúšali. Preto nóri považujú lososové sushi tak trochu za svoje.

Ďakujem za pozvanie a nové poznatky!

Praha 23.10.2013, krst knihy o foodblogeroch

     Tak sa vám opäť hlásim milí moji a to so správami z mojej cesty do Prahy na krst knihy o českých a slovenských foodblogeroch.
Krst sa konal o 17:00 hod na Václavskom námestí, v kaviarni kníhkupectva Academia, na prvom poschodí. 

Kaviarnička už bola takmer plná, voľný bol už len jeden stôl, ktorý asi čakal na nás.

 

     Po príchode ma privítala pani Dvořáková, autorka knihy, ktorá mi vzápätí vysvetlila ako bude akcia prebiehať.


   Najprv sme si vypočuli zopár slov na úvod o tom kto sú to foodblogeri a čo robia, ako vznikla kniha, čo v nej nájdeme atď.


Podporiť ma prišla moja sestra s partnerom a ich malým synčekom.

Po úvode s vydavateľom a autorkou prišlo na rad spovedanie samotných prítomných autorov. Z tejto časti som mala veľké obavy. Moderátor povedal, že ma nebude trápiť, ale niektorým foodblogerom dával otázky, na ktoré by som napr. ja nevedela promptne reagovať 🙂 Ale baby sa vynašli, šikulky. Ja som rozprávala o tom, že varím prevažne taliansku kuchyňu, o tom, že za to môže moja sestra, ku ktorej som chodila veľa rokov každé leto na prázdniny, že som istý čas pobudla aj na Sicílii…

Musím povedať, že fakt, že som ako jediná zo Slovenska prišla, organizátorov očividne potešil a aj počas môjho predstavenia túto skutočnosť vyzdvihli. (Nepriznávam to s radosťou, ale musím povedať, že doteraz z mojej skromnej spolupráce s médiami som z českej strany zaznamenala väčšie docenenie. Na Slovensku si časopis, pre ktorý zamakáte, musíte nakoniec ešte aj kúpiť, v Čechách vás za jeden recept odmenia ročným predplatným. Tu sa opäť prejavuje slovenský syndróm je nám jedno, čo máme doma a vytlčme z toho čo najviac, najlepšie zadarmo, práve naopak, ona by mala byť rada, že za to nemusí platiť…ale to už sa nechávam uniesť…)

Krstilo sa šampaňským. Tým sme si zároveň aj pripili, každý z iného pohára. V tom mala byť symbolika, nakoľko každý foodbloger ma iný, svoj osobitý štýl.
 


   Pred samotným začiatkom som bola trochu nervózna, predsalen človek nevie čo má čakať a ešte k tomu v cudzom prostredí a medzi ľuďmi, kde nikoho nepozná…ale obavy sa rozplynuli akonáhle som spoznala sympatické dievčatá Kayu z Vášne projídlo a Adelku z Ruměnčinho pojídání

Kaya a Dora (foto by: Karolina Roubíčková)
Prišla nás povzbudiť aj Šárka z Malého bloku (vpravo), ktorá si dala od nás knižku aj podpísať! Môj prvý autogram do „mojej“ prvej knihy 😀

Dora, Adelka, Šárka (foto by: Karolina Roubíčková)
V knihe je 20 foodblogerov a ich 3-4 chodové menučka, ktoré by mali charakterizovať ich tvorbu. Zo Slovenska ich bolo myslím 5. Predpokladaná cena cca 13 eur. Bohužiaľ nateraz vám neviem podať viac informácií, keďže mi knižky ešte nedorazili, ostali zaseknuté niekde na ceste. Akonáhle sa však dopravia, môžete sa tešiť na bližšie informácie a tiež avizovanú súťaž.

Na záver už len dodám, že som sama zvedavá v akých nákladoch sa knižka bude predávať. Osobne neviem kto vlastne by mal byť cieľovou skupinou, ale verím, že si svojich čitateľov nájde. Čo si myslíte vy?
Ďalšie informácie a zmienky:
Kaya
http://generace21.cz/48837-foodblogeri-v-tistene-podobe/
Vilemína
http://blogosvet.blog.cz/1310/kniha-foodblogeri 

Oberačka hrozna

 
     Dnes to bude bez receptu moji milí :-), ale súvis s jedlom zachováme.
Pred niečo viac ako týždňom som sa zúčastnila oberačky hrozna vo Vištuku. Pochádza odtiaľ môj otec, ktorého starí rodičia vlastnili veľmi veľa pozemkov kade-tade po okolí a k niektorým sa dostávame iba postupne. Tak tomu bolo aj v prípade tejto vinice. Takže tento rok budeme konečne vyrábať vínko z vlastného hrozna a nie kupovaného. Úroda bola úžasne bohatá! Oberali i ochutnávali sme odrody ako modrý portugal, dornfelder, frankovka, veltlín, tramín, rizling, irsai a iné, ktorých názvy si už nepamätám. No dobrý mix, to je pravda. Sama som už som zvedavá na tú chuť! 

No a keďže som bola oberačkou, prostredím, vinicami a celkovou atmosférou očarená, veľa som fotila a prinášam vám krátku fotoreportáž 😉

Výhľad na Karpaty

Vykladáme bedničky

Bagandže od mamy

Dornfelder

Hrozienko krásne, sladké v kúpeli ranného slnka

Tato 🙂

Tu by som si vedela predstaviť fotenie nejakých pózovačiek, piknik alebo aj svadbu

Modrý portugal

Postupujeme a zanechávame plné bedničky

Našiel si cestičku

Biele je Panónia
Vinič krásne obsypaný hroznom!

Jedno zákutie krajšie ako druhé

…a prvá várka putuje

Vozíme

Toto hrozienko má krásne farby, ale bohužiaľ neviem o akú odrodu ide…

Farby prírody
Odkôstkovávame

Kostrnky lietajú…

…a bobuľky pekne do suda

Odtiaľ potom do prešu
Prvá ochutnávka muštu, mňááááám!
Meriame cukornatosť
16, zatiaľ málo. Uvidíme, keď sa všetko hrozno spolu premieša

Intenzívny týždeň za seboou (Paulus vs Ihnačák, Kávové stretnutie Tchibo a Foodbloggerské stretko)

Ahojte, 
môj práve sa končiaci týždeň bol veľmi intenzívny a ja by som sa s vami rada podelila o svoje dojmy. Tento týždeň sa asi rozsypalo vrece s pozvánkami. Sama som zostala prekvapená čo nachádzam vo svojej mailovej schránke. Ale povedala som si, že to niekoľkoročné blogovanie prináša aspoň teraz nejaké plody a že si to užijem dokiaľ je foodbloggerstvo v móde 🙂

Ako prvé v poradí sa v utorok 17.9. konalo niečo na spôsob tlačovky alebo predstavenia projektu Paulus versus Ihnačák. Najprv sme dostali takúto luxusnú pozvánku. Tu musím podotknúť, že mi darček padol akoby z neba ako odpoveď na moju túžbu vlastniť už konečne nejaký kvalitný a hlavne ostrý nôž. 

Po príchode nás pousádzali a pustili videjko. Najprv trochu štatistiky o tom ako to so slovenským a českým varením a nakupovaním papania vlastne vyzerá (ak bažíte po konkrétnyh a bližších informáciáach, kuk sem). Nasledoval príhovor zo strany zástupcov spoločnosti Lidl, ktorá akciu zastrešuje.
Nasledovalo spojenie sa s českou stranou, ktorú sme mohli sledovať na veľkom plátne. Tu už bol pripravený pán Paulus za svojim pultíkom. Odštartoval sa súboj vo varení. Ihnačák pripravoval bravčové karé plnené bryndzou, s restovanými zemiakmi, kyslou kapustou a chrumkavou sušenou šunkou. Na druhej strane sa zasa parilo z taštičiek plnených hovädzím mäsom podávaných na hráškovým pyré.

Medzitým na zdynamizovanie prípravy a skrátenie čakania boli prítomným hosťom z publika striedavo kladené otázky z oblasti gastronómie, na ktoré, ak správne odpovedali, boli obdarení fľašou vína. 

Aj keď sme všetci očakávali, že budeme už na tomto stretnutí hlasovať za jedného z kuchárov, keďže v pozvánke sa písalo o tom, že máme podporiť toho lepšieho kuchára svojim hlasom, nič podobné sa nekonalo a tak sme si poopravili dovtedy mylnú domnienku, že pôjde o novu tv show. 

V podstate sa jedná o projekt, ktorý bude prebiehať len v rovine internetovej na webstránke vytvorenej na tento účel a to www.kuchynalidla.sk. Každý týždeň bude Lidl ponúkať jednu surovinu v akciovej cene a práve táto surovina bude v daný týždeň tvoriť základ dvoch receptov, ktoré predstavia Paulus a Ihnačák v brožúrkach a na spomínanej stránke. Okrem toho je na spomínanej stránke dostupných už niekoľko zaujímavých receptov, rady a triky na spracovanie surovín, či prípravu jedál. Návštevou tohto portálu je takisto možné sa zapojiť do hlasovania a rozhodnúť, ktorý recept je podľa vás lepší, prípadne pridať svoj komentár.
Papaníčko dovarené, bolo treba ochutnať:
Z dielne Marcela Ihnačáka
Bravčové karé plnené bryndzou, so zemiakmi, kapustou a šunkou

a Romana Paulusa

Taštičky plnené hovädzím mäsom s hráškovým pyré
Naservírované nám boli obe jedlá, ale bez ohľadu na národnostné preferencie, Ihnačák to na štartovacej čiare u mňa vyhral. Jedlo bolo zaujímavejšie pestrosťou a kombináciami, Paulus možno za to nemôže, keďže šlo zrejme o iba jedlo podľa jeho receptu, nie varené priamo ním, ale taštičky boli na okrajoch suché a mäso vo vnútri mi chuťovo prišlo ako zo závodnej jedálne. Takže 1:0.
Čo som ocenila bolo, že po skončení zostali všetci hlavní protagonisti v sále a bolo možné s nimi urobiť rozhovor, prípadne sa ich na hocičo spýtať. My foodbloggeri, keďže sa ešte trochu ostýchame, sme skromne poprosili iba o fotočku do súkromného albumu (pre vnúčence) 🙂 

 Zľava: Martinka z Dulce de Leche , Zuzka z Na tanieri, Andrejka z Hami mňami, Marcel Ihnačák, moja maličkosť, Michaela – finalistka Masterchef, Viktor z Delikatesy

Ak by niekoho z vás zaujímali bližšie informácie, pekne tému spracoval aj Viktor z delikatestu.

Tchibo kávové stretnutie


      Druhou zaujímavou akcoškou bolo kávové stretnutie organizované spoločnosťou Tchibo. Konalo sa vo štvrtok 19.9. v J&T café River Park. Na podujatí nás uvítali predstavitelia Tchibo. Doteraz som Tchibo vnímala ako jednu nejakú priemernú značku kávy. Omyl, za týmto názvom je čosi viac. 

Od sympatických zástupkýn Tchibo sme sa dozvedeli, že:
– sa okrem výroby kávy angažujú v ochrane životného prostredia a zlepšovania životných podmienok pestovateľov kávy a ich rodín
– spolupracujú s certifikačnými organizáciami, zvyšuje povedomie pestovateľov kávy o udržateľnom pestovaní tejto plodiny a pomáhajú im získavať potrebné certifikáty
– podporujú pestovateľov kávy aj v prekonávaní výziev, ktoré nie sú v certifikačných štandardoch zohľadnené – opatrenie nutné na to, aby sa prispôsobili globálnej zmene klímy a znížili dopady našich vlastných aktivít na tieto zmeny
– podporujú projekty, ktoré dodržujú princíp „pomáhať ostatným, aby si dokázali pomôcť sami“
A vedeli ste že:
– v kávových baroch obchodov Tchibo dostanete už len certifikovanú kávu?
– v r. 2012 Tchibo nahradila kávy radu Privat Kaffee aj kávy do kapsúl za 100% certifikovanú kávu z udržateľných zdrojov?
– okrem kávy, aj iné výrobky, ktoré ponúkajú predajne Tchibo spĺňajú požiadavky rôznych potrebných certifikácií (napr. biobavlna, či drevo certifikované FSC – zo šetrne obhospodarovaných lesov)?
– Tchibo si vytvorilo svoj vlastný „kódex správania voči spoločnosti a životnému prostrediu“, ktorý je základom všetkých ich obchodných vzťahov a neodddeliteľnou súčasťou všetkých nákupných zmlúv a obsahuje aj body týkajúce sa ochrany životného prostredia ako napr. efektívnosť pri spotrebe energií?
– Tchibo podporuje svojich dodávateľov pri dosiahnutí dlhodobého zlepšenia pracovných podmienok v ich výrobných zariadeniach, pričom sa zameriava na ázijských výrobcov?
 Ak mám byť úprimná, trochu som sa obávala, že sa bude stretnutie niesť v duchu „pomôžte a prispejte“, ale bola som príjemne prekvapená tým ako sa Tchibo angažuje svojou trochou na tom, aby sa aj ľudia, ktorí nemajú možnosti ako my, mali lepšie a myslím, že to robia dobre. Za všetko hovoria ich pozitívne štatistiky vo všetkých oboroch, v ktorých sa angažujú.
Prednáška, ktorá vôbec nie nudná, ale zaujímavá, pútavá a milá, bola zavŕšená ochutnávkou troch druhov kávy Privat Kaffee: Brazil Mild, Guatemala Grande, African Blue.



Pod taktovkou profesionálneho barmana Maroša Petrikoviča sme boli oboznámení ako má tá-ktorá káva chutiť, či chutí skôr po oriešku alebo po černiciach, ktorá je kyslejšia a aký má podiel arabicy. 



Po teoretickej časti sme sa presunuli na malé občerstvenie inšpirované gastronómiou krajín, kde sa Tchibo káva pestuje – Afrika a Južná Amerika. Tu ma ako foodbloggerku najviac zaujala typická brazílska fazuľová  polievka s pikantným podtónom. Bohužiaľ fotka nie je prezentovateľná. 

Čerešničkou na celej vydarenej akcii bolo prostredie, v ktorom sa konala. V J&T café som bola po prvýkrát a páčilo sa mi 🙂

 

Foodbloggerské stretko

     No a dulcis in fundo (alebo to najlepšie na koniec), v piatok sme sa všetci foodbloggeri, ktorí mohli a chceli stretli v Bratislave v podzemí obchodíka Moje, aby sme sa niektorí znovu uvideli, niektorí spoznali a podebatili o jedle a iných témach a tiež popapali, čo kto priniesol.

Tu sa musím priznať, že nakoľko som bola už druhý deň mimo domu a rozlietaná, nestihla som nič pripraviť. Prispela som aspoň bio ovocím a zeleninou z rodičovskej záhrady. Verím, že nabudúce si napravím reputáciu. Pretože by malo byť ešte veľa budúcich razov. Viktor nám predniesol svoj zámer stretávať sa každé 2 mesiace, takže budúce stretko sa predpokladá na november. A čo je najlepšie, bude vždy na nejakú tému. Či už ochutnávanie, porovnávanie a hádanie surovín a ich pôvodu alebo súťaže…Necháme sa prekvapiť. 

Po prvotnom nesmelom oťukávaní sa a pozoznamovaní s tými, ktorých sme ešte nepoznali, sme sa vrhli na papanie. A tu je dôkaz, že dobrôt bolo toľko, že sa až stôl pod nimi prehýbal. 

Sladké guličky z kuskusu od dievčat z Biteme
Krásny kváskový chlieb od Viktora z Delikatesy

Bagety od Ivanky z Food blogu
Zavárané ríbezle od Katky z Katka eats this a bazový sirup od Katky z Freckled potato
Nekvasený chlieb od Danka z Varíme s medveďom
Olivové tapenády zo zelených a čiernych olív od Mišky a Barborky z Bite me

Roláda s lososom a šunkou od Katky z Freckled potato
Pinapple tarts zo Singapuru od Katky z Katka eats this

Koláč s hruškami a jablkami od Zuzky z Foodependence
Úžasná Katkina paštéta a pšenová nátierka
Viktor a jeho chlieb 🙂
Okrem toho, že je odborníkom na kvások, uvaril nám tiež vynikajúcu kávu a to dvoma metódami – vietnamskou a japonskou
A na rozlúčku milý darček pre všetkých od kočiek z bite me 🙂

Okrem už účastníkov už spomínaných pod fotkami sa stretka zúčastnili aj Lucia – Bruchopasník alebo Luckina kuchyňa, Martin – Smoliak so svojím cheesecakeom a Martin z Tip na jedlo.

Teším sa nabudúce!