Ako som piekla meninový koláčik do práce a iné…

Nie, nebolo Dory, darmo budete hľadať v kalendári.  Nie je to totiž moje pravé meno. Naozajstné meniny som mala v sobotu. Dorou ufrflanou a bláznivou ma počastoval môj veľmi dobrý kamarát Ondrej. Tí, ktorí majú preštudovanú históriu môjho blogu už asi tušia, že ide o degustátora trula. Dodnes sa navzájom prezývame Dora a Trulo. A práve Trulo je „príčinou“ vzniku blogu. Bol pri mojich prvých kulinárskych pokusoch, bez neho by som nevedela ani variť, ani používať foťák. Dnes už je  realita iná. Už nekráčame životom sami a tiež nebývame cez ulicu ako kedysi, aj tých kulinárskych večerov je menej a ja mám nového, môjmu srdcu veľmi blízkeho, degustátora. To ale neznamená, že sa občas všetci nestretneme a nedobehneme zameškané 🙂
Takže moje meniny. Síce som ich po poriadku oslavovala v sobotu a tam som pre svojich pripravila už z môjho blogu vám známe tiramisù, v pondelok to chcelo ešte niečo pre kolegov. Keďže som sa necítila úplne fit, navyše som sa vrátila z víkendového výletu až večer, potrebovala som to riešiť niečím rýchlym, dostupným, no zároveň istým spôsobom výnimočným. Mala som už dlhšie vytlačené nejaké recepty z Halušiek v Írsku a začala som mať silný pocit, že nastala ich vhodná chvíľa. Marianka tam má niekoľko koláčikov, ktoré úplne zodpovedajú mojim chutiam a teda niečo bezplnkové, mäkké, skôr suchšieho rázu. Oslovil ma Devonshire honey cake a bola to super voľba. Koláčik Vám nielenže pri pečení neskutočne prevonia celé obydlie medom, ale keď ho papáte, je to také niečo bábätkovsky nežné, ani to neviem popísať. Je voňavý, sladučký, ale nie presladený, skôr je to vôňa, ktorá je sladká. Ešteže bol určený pre kolegov, inak by som asi zjedla celý plech! Čerstvý a teplý ešte z rúry mi chutil najviac. Často sa mi stane, že keď niečo pečiem, množstvá sú nepresné alebo mi cesto nevyjde tak ako by malo, ale tu všetko sadlo, konzistencia, chute i vône boli akurát v presnom pomere. Mňa to síce zvádzalo pridať ešte škoricu, ale odolala som a nebanujem. Pekne vynikla chuť medu. No a kolegovia tiež ocenili. Kto ochutnal, neodišiel bez duple. Marianke ďakujem za plodnú inšpiráciu a prajem ešte veľa takých receptov!


0 thoughts on “Ako som piekla meninový koláčik do práce a iné…

  1. Toto je pre mňa prekvapenie. Hneď som zbystrila, keď si začala písať o meninách. Takže sme skoro menovkyne 🙂 V dávnych časoch aj mne dosť často povedali Dora, ale to je asi na Slovensku bežné. Takže oneskorene, ale o to úprimnejšie, všetko najlepšie k tvojmu sviatku! Koláčik musel byť naozaj dobrý, lebo už z fotky tak vyzerá. Podľa receptu, ktorý som raz od teba robila, som zistila, že škorica je asi tvoja slabosť 🙂 Ak budem ten tvarohový koláč robiť znovu, tak tam určite toľko škorice nedám. V recepte boli 1-2 ČL, čomu ale tvoja fotka nezodpovedala, lebo tam je tvaroh biely. V tom mojom tvarohu bolo tú škoricu aj poriadne vidieť.

  2. Marianna, dakujem. Mam tam vytlacene aj nejake ine veci, takze myslim, ze sme neskoncili 🙂
    Mimi, to sa velmi ospravedlnujem. Asi som zabudla dodat, ze zarovnane lyzicky…viem, ze som ju tam fakt davala a u mna naozaj skorice nikdy nie je dost 🙂 ale nepamatam sa, ze by sa az tak prejavila na ceste. Moznoze mas kvalitnejsiu skoricu, ktoru viac citit a je aj farebnejsia…ktovie.

  3. Jaj a este Mimi, dakujem ku gratulacii! Sice neviem presne co to je „skoro menovkyne“, ale ak som to spravne pochopila, tak aj ja prajem vsetko najlepsie a vela inspirativnych napadov a fotografii pre tvoje blogy! 🙂

  4. Vidíš, ale ty môžeš byť aj Danica. Na tú som úplne zabudla. Pritom 16. apríl je jej pôvodný dátum. Dana mala kedysi meniny 10. decembra. Pokojne mohli mať všetky tie tri mená meniny v jeden deň 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *