Tekvicová polievka s čili a kokosom

 
 
 
 
Tekvicové polievky mám veľmi rada. Sladkastá chuť varenej tekvice v slanom prevedení je pre mňa taká lahodná. Neváhala som preto vyskúšať aj verziu s kokosovým nádychom. Snáď bude inšpiráciou aj pre vás 😉

 

 

Na cca 8 porcií budeme potrebovať:
  • maslová tekvica 1/2 ks
  • kokosový olej cca 1 PL
  • cibuľa 1ks
  • mrkva 4 ks
  • kokosové mlieko 5PL
  • kurkuma 1 ČL
  • mleté čili na špičku ČL
  • škorica 1/2 ČL
  • lúpané tekvicové semiačka na dozdobenie
 
1. Tekvicu ošúpeme a nakrájame na kocky, mrkvu na kolieska. Cibuľu nakrájame nadrobno a necháme spražiť na kokosovom oleji, osolíme, aby pustila šťavu a nepripálila sa nám. Keď je sklovitá, pridáme tekvicu a mrkvu a chvíľu miešame.
2. Podlejeme horúcou vodou len tesne nad úroveň zeleniny. Varíme do zmäknutia.
3. Keď je zelenina uvarená, prilejeme ešte vodu na zriedenie a všetko rozmixujeme ponorným mixérom. Pridáme kokosové mlieko, koreniny a dochutíme soľou, ak treba. Necháme zovrieť a odstavíme.
4. Tekvicové semiačka nasucho opražíme na panvici a posypeme nimi polievku pred podávaním.
 
 
♡♡♡

 

Tašky


     Tašky robila moja babka krupánská  a preto budú na mojom blogu. Viem, že ich väčšina z vás pozná, ale ja ich tu aj tak chcem. 
Chodila som k nej na prázdniny. Babka mala aj dedka, ale u nás sa vždy vravela u oboch babiek, že sa ide k babke. Krupánskej alebo vištuckej. 
Keď robila tašky babka, nevedela som ich jesť, lebo tam pre mňa, vtedy dieťa, dávala veľa korenia. Pre dedka. Ale veľmi mi chutilo to cesto. Mňam! Ja ich robím už s inou náplňou – menej korenia vykompenzujem inými surovinami. Tu je recept.

Tašky

Na 2 plechy tašiek (cca 8 ks) si pripravíme:

Cesto:
  • zemiaky uvarené v šupke cca 7-8 ks
  • múka špaldová podľa potreby (viac ako 1 kg nebudete potrebovať, odhadujem to na 500g)
  • soľ 1 ČL
 Na náplň:
Babka dávala bravčovú masť, mleté korenie a krupicu. Tu je moja verzia.
  • olivový olej
  • morská soľ 
  • korenie
  • feferónka (mletá alebo drvená, sušená alebo čerstvá) podľa chuti
  • cesnak čerstvý (viem si predstaviť aj sušený) cca 8 ks
Prípadne ešte si viem predstaviť:

  • sušená červená paprika
  • sušené bylinky podľa chuti
  • obľúbený syr

Tašky


 –  Vychladnuté zemiaky ošúpeme a nastrúhame, prípadne roztlačíme najemno, pridáme soľ a prisypávame múku, miesime cesto, až kým nie je kompaktné, relatívne pevné a nelepí sa nám na ruky.

– Cesnak pretlačíme do oleja a premiešame. Ak máme feferónku mletú, tak ju k oleju pridáme tiež.  

– Cesto si rozdelíme na 8 bochníčkov. Každý bochníček rozvaľkáme na dĺžku plechu a šírku cca 15cm na pomúčenej doske a potrieme ochuteným olejom, posypeme soľou a korením (prípadne nami zvolenými surovinami) a zavinieme tak, že hornú tretinu cesta preložíme k stredu a to isté urobíme s dolnou tretinou cesta (takto zavinuté by mali merať tú 1/3 z pôvodnej šírky, teda cca 5 cm). 


Tašky

  – Dáme piecť na vymastený plech cca 10-15 min. pri 180°C kým nie sú odspodu jemne prifarbené. Vtedy ich otočíme pripečenou stranou nahor a pečieme ďalších 10-15 min. 
 

Tašky

Papáme len tak. Chutia trochu ako lokše. Ja ich milujem!

Vegánska pizza

     Ďaľším z mojich receptov do zbierky „zdravšie verzie“ je táto vegánska pizza. Sama musím priznať, že chuť bola značne odlišná od tej klasickej. Ani nie kvôli inej múke, skôr kvôli tomu, že bola bez môjho obľúbeného syra! Človek si asi musí zvyknúť. Ak by ste vedeli ako si chuť vylepšiť a pritom zostať v hraniciach vegánstva, budem rada, ak mi napíšete do komentárov.

Na 1 pizzu resp. 1 veľký plech si pripravíme:

Cesto:

  • múka špaldová celozrnná 150g takato
  • múka špaldová 100g takato
  • teplá voda 150ml
  • čerstvé droždie 10g
  • olivový olej
  • soľ 1ČL
  • olivový olej

Na oblohu:

  • paradajkový pretlak 250ml
  • cesnak 2ks
  • cuketa 1/2PL
  • brokolica pár ružičiek
  • červená paprika
  • mrazená kukurica
  • tofu 
  • bazalka štipka
  • oregano štipka
  • soľ štipka
  • feferónka 1ks
     

 –  Do misy si preosejeme obe múky. V strede si vytvoríme jamku a do nej vlejeme 3/4 teplej vody. Do vody nadrobíme droždie a necháme ho trochu napučať. 

– Vo zvyšku vody rozpustíme soľ a prilejeme olej. Keď droždie napuchne, prilejeme slanú vodu a vypracujeme hladké cesto. Ak je príliš mokré a lepí sa, prisypeme múku, ak naopak suché, trošku vody.

– Necháme na teplom mieste, prikryté utierkou, nakysnúť do zdvojnásobenia objemu cesta.

– Brokolicu mierne predvaríme na pare.

– Cesto po vykysnutí rozvaľkáme, potrieme paradajkovým pretlakom, posypeme cesnakom nakrájaným na plátky, oreganom, bazalkou a ak máme radi, tak aj feferónkou. Ďalej na pizzu poukladáme cuketu na plátky, predvarené ružičky brokolice, papriku na pásiky, posypeme kukuricou a kocočkami tofu. Nakoniec posolíme a dáme piecť na 180°C cca 20 – 30 min, kým okraje nie sú bledohnedé. 

– Papáme 🙂

Fusilli s hubovou omáčkou a cuketou


     Ahojte moji milí 🙂 Tak som sa v tomto roku už aj ja trochu rozkývala k vareniu. Momentálne mi dosť veľa času zaberá rozmýšľanie nad tým čo variť a ako, pretože, ako som spomínala v jednom z mojich predchádzajúcuch príspevkov, snažím sa teraz moje telo po sviatkoch odľahčovať a možno už trvalejšie viac dbať na to čo dávam svojmu telu. Okrem toho často chodím na kurzy zdravého varenia do Polusu do školy varenia radosť variť. Je tam super, milé babenky, človek vždy niekoho spozná a hlavne, niečo prospešné sa naučí. A čo je tiež nezanedbateľný fakt, veľa kurzov je zadarmo! Možno vás teda nejaký čas budem obšťastňovať zdravšími receptami ako je napr. tento:

Fusilli so šampiňónovou omáčkou a cuketou

Pre 2 osoby si pripravíme:

  • fusilli bazalkové celozrnné (Biomila) cca 140g
  • čerstvé šampiňóny cca 25ks
  • cuketa 1ks stredne veľká
  • pór cca 10 cm bielej časti
  • olivový olej
  • kari korenie
  • soľ
  • bazalka štipka
  • oregano štipka

– Fusilli dáme variť do vriacej slanej vody.
– Na troche oleja opražíme pór nakrájaný na kolieska a osolíme. Pridáme šampiňóny nakrájané na plátky, posypeme kari, trochu popražíme a po chvíľke podlejeme troškou horúcej vody, posypeme oreganom a bazalkou. Podusíme domäkka.

– Cuketu nakrájame na kolieska a na grilovacej panvici pokvapkanej olivovým olejom ju necháme posolenú dozlata ugrilovať. 

– Hubovú zmes rozmixujeme ponorným mixérom.

– Cestoviny scedíme, zmiešame s hubovou zmesou (ak máme chuť, môžeme pokvapkať olivovým olejom), pridáme kolieska cukety a podávame.

Fusilli so šampiňónovou omáčkou a cuketou

 Včera, keď som tento recept pripravovala, som si tiež kúpila tie krásne ruže, ktoré vidíte na fotke. Len tak, pre radosť 🙂 Páčia sa mi, dnes sa dokonca ešte krásne rozvili, tak sa kochám a vytešujem 🙂

Naša obľúbená cesnačka

Túto polievočku, jednoduchú a rýchlu s krúpikmi proste zbožňujem. Výborne sa viackrát osvedčila aj ako liek pri nádche a prechladutí. Dokonca si ju pochvaľoval aj Jarko, ktorý cesnak až tak nemusí. 

Potrebujeme (4 porcie):
 • krúpy – perličky cca 150-200g, podľa chuti, ja mám rada hustejšie
 • cesnak 4 strúčiky, kto má rád cesnak, môže kľudne pridať
 • špaldová hladká múka 4 PL
 • zeleninový vývar 1,25 l
 • feferonka 1 ks, sušená alebo čerstvá
 ak máme, (môže byť aj bez) najemno nasekané čerstvé bylinky ako bazalka, mäta, zelerová alebo petržlenová vňať, prípadne môžu byť aj sušené
Krúpy vopred namočíme (aspoň hodinu pred varením – vtedy sa varia kratšie) alebo prepláchneme pod prúdom vody a dáme v slanej vode variť (cca 20-30 min.). 
Cesnak pretlačíme a zľahka opražíme na oleji. Pridáme múku a urobíme zápražku. Prilejeme vývar, nadrobno nasekanú feferónku, premiešame a necháme 10 min. jemne vrieť. 
Tesne pred koncom varenia polievku posypeme bylinkami. Uvarené krúpiky zmiešame s polievkou. 
Ak chceme polievočku bohatšiu, môžeme pridať mrkvu, zeler, či inú polievkovú zeleninu.

Brokolicová polievka lahodná a jemná ako obláčik

Dnes som robila brokolicovú krémovú po prvýkrát. Možno sa niekto bude čudovať, ale bez mlieka, či smotany. Vôbec ju nebolo treba a takto mi chutila najviac…
Na asi 4 porcie budeme potrebovať:
olivový olej
cibuľa 1 menšia alebo 1/2 veľkej
zemiaky 3 ks menšie
mrkva 1 ks
zeleninový vývar (bujón natur) 1 l
brokolica 1 ks
soľ

Cibuľu nakrájame nadrobno a dáme opražiť na oleji dosklovita, pridáme zemianky nakrájané na malé kocky a mrkvu na kolieska. Zalejeme horúcim vývarom a necháme variť cca 15 min. Brokolicu nakrájame a vložíme do polievky. Varíme, kým nezmäkne. Následne vyberieme zopár ružičiek brokolice a všetku ostatnú rozmixujeme ponorným mixérom. Dochutíme soľou, event. bylinkami, ktoré nám chutia. Do krémovej polievky vložíme odložené brokolicové ružičky a podávame.

Hrášková polievka

Dnes to nebude z mojej dielne (iba foto). O príspevok som poprosila niekoho, kto sa často mihá v zákulisí  tohto blogu a vďaka alebo kvôli nemu aj veľa mojich príspevkov vzniklo. Určite už tušíte, že nám tu hosťuje moja neoddeliteľná polovička a to s jeho vlastným príspevkom. (Obsah je necenzurovaný a neručím zaň :-). Nech sa páči:
Moja najmilšia foodblogerka Danka Dorka má veľmi rada mnou uvarenú hráškovú polievku. Už dlhšiu dobu jej sľubujem napísať recept, lebo sa vždy pri varení tvárim veľmi tajomne a nemal som v úmysle prezradiť jej technologický postup a výpočet všetkých použitých požívatín na jej výrobu, ale nakoniec ma uhovorila… (ako to len tie baby robia?? vlastne matne tuším…) Mno a konečne jej to teraz prezradím a bude mať možnosť prečítať si to.
Základom je nájsť čistý 2,5-litrový hrniec s pokrievkou, všetko ostatné je už podstatne ľahšia úloha. Polievku buď varím sám, aby ma nemohla pozorovať alebo naopak zapojím čo najviac ľuďí, aby každý robil len čiastkovú úlohu a nemohol túto starú receptúru prezradiť ďalej. Na jej výrobu zvyčajne používam:

hrášok (ja používam z konzervy, lebo nemám kde nazbierať čerstvý)
mrkva (asi tri stredne veľké od zeminy očistené kúsky)

•  1 ks petržlen  
•  niekoľko PL hladkej múky
•  4 ČL červenej papriky
•  troška oleja
•  2 bujóny (zeleninový, slepačí, aký kto doma nájde)

Postup:
Najskôr sa snažím urobiť zápražku (ďalej uvedený postup na jej prípravu neberte ako smerodajný, je mnou značne zjednodušený, lebo si nepamätám ten správny) – na dno pomocného hrnca si dám olej, keď je rozpálený nasypem niekoľko PL múky a chvíľu miešam vzniknutú konzistenciu. Následne nasypem do vytvorenej zhnednutej kaše červenú papriku, aby to malo krajšiu farbu, pomiešam a zalejem studenou vodou, cca 1/2 litra. Nechám to všetko zohriať a súčasne počas toho už zohrievam v kanvici 1 1/2 litra vody na hlavnú časť polievky. Keď sa kanvica sama vypne, zalejem vriacou vodou rozbalené bujóny v hlavnom hrnci a nalejem sem aj zohriatu zmes z pomocného hrnčeka. Základ polievky máme hotový, nahádžem tam teda postupne očistenú mrkvu a petržlen, niekedy tam hodím aj ošúpaný zemiak. Po čase (zväčša ešte v ten istý deň) vytiahnem uvarenú mrkvu, petržlen a zemiak, zeleninu nakrájam na polkolieska a zemiak na nepravidelné kocky. Do toho kopca vody s vyvarenou zeleninou vysypem konzervový hrášok (bez sprievodnej tekutiny v konzerve), zasypem dôkladne pokrájanou zeleninou. Chutnám, v prípade potreby vegetujem a vypínam hrniec. Potom sa ešte dohadujeme, či si dáme cestovinu, alebo halušky a na 90% vyhráva to druhe. A tak sa vydám pohľadať 1 vajíčko, múku krupicu a štipku vegety (obvykle mi jedno z toho chýba, ale susedka Janka ma zatiaľ vždy zachránila, keď nie je doma bežím do potravín). Halušky ma zopár mesiacov učila robiť Danka, je však možné, že to ďalej nepopíšem presne, lebo zaužívané postupy si veľmi nepamätám. A tak v mojom recepte najskôr do šálky rozbijeme vajíčko, dáme vegetu a potom postupne sypeme a premiešavame múku krupicu, až to má takú akurátnu hustotu. Malou lyžičkou to potom naberám, tvarujem a  vhadzujem do vriacej polievky, z ktorej som si trocha odlial do pomocného hrnečka číslo 2. Teraz rozmýšľam, že by to šlo aj v tom prvom nápomocnom hrnčeku a mal by som potom menej umývania. Nechám povariť a potom to vylejem do hotovej zvyšnej polievky. Rozvoniava úžasne a aj tak chutí, zatiaľ sa mi vždy podarila bez prihorenia hrnca. V sezóne petržlenu a dostupnosti vňaťky ešte trošku nasypem navrch. Opýtajte sa Dorky, či a ako jej chutí… 😉
No a mám ešte v hlave recept na druhú polievku, ktorú dokážem urobiť – kuraciu. (Tú dokonca Dankadorka vychválila tak, ze jej chutí lepšie ako ta doma (dúfam, že to jej mama nečíta teraz. Ak áno, pozdravujem). Tú robievam takto: Nájdem ten istý veľký hrniec s pokrievkou… Viac teraz nemôžem, lebo Danka ju nenafotila. A keď Vám raz prezradím, ako hotové jedlá fotíme – aranžujeme, ja odháňam popritom kocúrov, ktorým (a nielen im) Dankine kulinárske výtvory vykrúcajú nosy….
Dobru chuť!

J.

Minestra di riso e ceci alebo polievka z ryže a cíceru

Pôvodne som chcela tento príspevok nazvať „varíme zo zbytkov“. Avšak to vo mne evokuje niečo ako „nevyhodím to do koša, zakamuflujem to do niečoho a ešte budem mať aj objem na tanieri“. Niečo vám prezradím. Nikdy by som túto polievku nevarila, ako sa u nás povie „nápoky“ tj. naschvál, teda by som nikdy nevarila ryžu kvôli polievke. Je síce pravda, že v mojom prípade naozaj o zbytok šlo, totiž som ju zrecyklovala z nedeľného obeda, ale nazvime ju radšej dôstojnejšie „polotovar“ alebo „základná surovina“. A ešte podotýkam, že tento recept nebol mojím výmyslom. Jeho pôvod mám podložený bibliografickým zdrojom! Minestra, aj keď na to nevyzerá, chutí naozaj neočakávane!

• sušený cícer 150g
• uvarená ryža 200g
• voda 1l
• mäkšie paradajky 125g
• cesnak 2 strúčiky
• sušený petržlen
• worchestrová omáčka
• olivový olej
• feferónka 1ks
• soľ a mleté korenie

Cícer necháme v noci namočený. Potom ho opláchneme pod tečúcou vodou a uvaríme domäkka. Medzitým do vriacej cícerovej vody namočíme na pár sekúnd čerstvé paradajky, ktoré následne zbavíme šupky (po namočení do horúcej vody sa paradajky veľmi ľahko šúpu) a nakrájame nadrobno. K uvarenému cíceru pridáme ryžu a paradajky a povaríme cca 5 min. Ochutíme petržlenom, pretlačeným cesnakom a worchestrovou omáčkou, olejom a sušeným čili. Osolíme a okoreníme.

Univerzálna hubová polievka s cestovinou

Tento recept som nemala v úmysle zverejniť. Totiž ide o tanier nielen improvizovaný, ale i z veľmi jednoduchých surovín, nie je to žiadna kulinárska vychytávka, či exotická pochúťka, mám však pocit, že v našej domácnosti sa postupne stane starou a osvedčenou klasikou. Totiž ja len veľmi zriedka pripravujem niečo dvakrát, musí ma to naozaj osloviť, veď existuje toľko receptov a život je krátky, tak veľa chuti a tak málo času!
A teda ako si sem napriek všetkému našla cestu táto polievočka?
…Raz, keď som mala hladného priateľa na ceste ku mne, chladničku vyrabovanú (dokonca až tak, že som namiesto halušiek, či rezancov použila nalámané špagety), zrodila sa v mojom mozgu myšlienka. Bola chutná a ešte ako! Dovtedy som počúvala apely na jej opätovnú realizáciu, kým som ju včera znovu neuvarila.


K surovinám neuvádzam množstvá, keďže sa zásadne v tomto prípade riadim „okom“

• huby – ja som použila sušené
• mrkva
• zeler
• petržlen koreň
• cibuľa
• polievkovú cestovinu podľa ľubovôle (dokonca i tie špagety sa tam hodili) – ja som dala „mezzi tubetti rigati“ čiže polovičné ryhované rúrky od De Cecco
• olivový olej
• bujón alebo mäsový vývar
• feferónka
• bobkový list
• majorán
• petržlenová vňať čerstvá, či sušená
• vegeta, prípadne soľ

Sušené huby necháme cca 15 min. v teplej vode zmäknúť. Cibuľu nakrájame nadrobno a osmažíme v hrnci na olivovom oleji do sklovita. Pridáme zmäknuté huby a cca 5 min necháme smažiť spolu s cibuľkou. Hodíme mrkvu, zeler a petržlen nakrájané na kolieska a kúsky a chvíľku miešame. Zalejeme horúcou vodou, dochutíme koreninami, (feferónku vhodíme vcelku, aby sa potom dala vybrať), bujónom (alebo ak máme mäsový vývar, čo bol môj prípad, môžeme použiť ten) a necháme variť, kým tvrdá zelenina nezmäkne. Keď je zelenina tesne pred dovarením, vsypeme cestovinu a dovaríme do jej zmäknutia.

Vyprážané šalviové listy ako spomienka na Turín

Milujem talianske mestské záhrady, pôsobia tak tajomne. Možno preto, že sú oku bežného okoloidúceho ukryté za masívnymi bránami a obkolesené starobylými budovami. V jednej z tých turínskych som bola počas mojej služobnej cesty. Doviezli nás na večeru do starobylého „palazzo“ s krásnou rozsiahlou záhradou, v nej elegantné plátenné slnečníky, guľaté stoly a biele záhradné stoličky, v rohu oddychová zóna so záhradnými kreslami. Letné ovzdušie, prosecco v ruke, raj na jazyku. Malé občerstvenie pred samotnou večerou spočívalo v  jednohubkách ako minipizze, olive ascolane (zelené olivy plnené mletým mäsom, obalené a vysmažené), kanapky s lososom, či kaviárom a vyprážané kúsky hocičoho. Človek by neveril čo všetko talianom napadne obaliť! Napríklad aj také cuketové kvety! Avšak to, čo zaujalo mňa a čo mi bolo dovtedy neznáme sú vyprážané lístky šalvie. Také jemné, nemastné, chrumkavé…a tá nezvyčajná chuť! „Čo to je?“, pýtala som sa domácich…Kto nevyskúšal, tomu rozhodne odporúčam a nevyžadujú až takú pracnú prípravu ako by sa mohlo zdať.

Read more