Zdravé vegánske repné placky s vlašskými orechmi a olivový dip

 

K týmto repným plackám s avokádovým alebo olivovým dipom ma inšpirovala jedna zdravá reštaurácia. Na tých plackách som si vtedy neskutočne pochutnala. Boli úžasné, žiadna mastnota, boli svieže a také jemné! Spýtala som sa na recept a ochotný kuchár mi ho prezradil. Trochu som si ho obmenila podľa seba a podľa toho, čo sme mali doma a zdravé vegánske placky boli na svete. Zakomponovala som do nich aj zbytok po filtrácii vegánskeho orechového mlieka

Read more

Tekvicové recepty 2

     Halloween dávno za nami, ale chuť na tekvicu nepominula. Niekto jej môže byť objedený, ale mňa tieto krásnofarebné plody nikdy neomrzia.
Takže  tu dnes máme pokračovanie tekvicových receptov. V poslednej sérii polievkových inšpirácií  som vám zhrnula všetky dyňové polievky a že ich nebolo málo! Dnes to bude opäť na tekvicovú nôtu, ale pôjde o rôzne iné recepty. Vyskúšajte, veď tekvice sú teraz v zľavách, tak sa môžeme ešte naposledy vyšantiť.

Mám ich ešte veľa v zálohe na vyskúšanie, spoločne sa máme na čo tešiť.



Keď tak na ne pozerám, pýtam sa sama seba, prečo som ich už viac nerobila…boli božské! Viem si k nim predstaviť aj nejakú syrovú omáčku, prípadne by môžu pre svoju jemnú chuť poslúžiť aj ako príloha k mäsu.

………………………………………………..



Zdravé, bezlepkové, sýte, veľmi chutné, vegánske jedlo. Pamätám si na tú chuť ešte dnes. Takéto jedlá patria medzi moje obľúbené a veľmi časté, keď sa mi nechce vymýšľať čo navarím. A nikdy nesklame.

…………………………………………………………………


Robila som ho niekoľkokrát. Slané koláče mám veľmi rada, ale musia byť teplé a vláčne. Tento taký bol, aj keď fotený na snehu 🙂

………………………………………………………………………….


Risottá poznáme na rôzne spôsoby, ale priznajte sa, jedli ste už hokkaido risotto? Napravte to 😉 

……………………………………………


Sú chutné, jemné ako obláčik. Dajú sa jesť len tak alebo ako príloha k polievke a určite ich vyskúšajte natreté maslom. Hmmmmmm….

……………………………………………………………………..



Tento recept je univerzálny. Dá sa pripraviť nasladko aj naslano. Ktorú verziu si zvolíte?

……………………………………………………………….



Ako by to bolo, ak by som vám neponúkla aj dezert? Áno, z tekvice môžeme vyrobiť aj koláč. A týmto určite urobíte dojem nielen na vaše chuťové poháriky. 

………………………………………………………………
♡♡♡

Steak z lososa so zelerovým krémom

     A máme tu druhý v poradí z receptov z minikurzu varenia s Alpro. Rýchle, jednoduché a pritom plnohodnotné druhé jedlo. Nech sa páči. Autorom receptu je opäť Jan Souček. 

Ingrediencie pre 4 osoby:

       V pôvodnom recepte boli produkty Alpro zo sóje, ale ja jej konzumáciu veľmi neuznávam a preto som si dovolila produkty zameniť.

    Najemno nakrájanú cibuľu restujeme v hlbokej panvici na olivovom oleji doružova par minút. Pridáme nasekaný cesnak (ak chceme, aby bola jeho chuť výraznejšia, pridáme ho pri dovarení), zeler a zemiaky na kocky. Prilejeme smotanu a mlieko, nastrúhaný muškát.

       – Po uvarení zeleru a vyvarení zhruba polovice tekutiny zmes odstavíme a rozmixujeme tyčovým mixérom na jemné pyré. Dochutíme soľou a korením.
       – Tymián nasekáme nadrobno (tvrdé stonky odstránime). Panvicu pokvapkáme olejom a osoleného lososa do nej vložíme, posypeme tymiánom a opečieme z oboch strán. Pečieme ho iba zhora a zdola, nie zboku, tam by malo byť vidno, že je v strede ešte ružový, akoby nedopečený, vtedy vieme, že je losos správne pripravený. 
       – Tesne pred dopečením prisypeme na panvicu oriešky a necháme ich tam pár minút.
      – Lososa servírujeme na „lôžku“ zo zelerového pyré, posypeme olivami, píniovými orieškami a dozdobíme lístkami kôpru.

Paličky z polenty so salsou z gorgonzoly


     Milí moji, v prvom rade sa vám všetkým chcem poďakovať za vaše hlasy môjmu receptu v Electrolux Food Maratón. Vážim si to, bez vás by môj blog určite nebol tým, čím je 🙂
A hneď nadviažem na túto súťaž, pretože dnes vám chcem predstaviť ďalší recept, s ktorým sa účastním na druhom kole tejto súťaže. Sú to tieto tehličky z polenty. Dajú sa použiť ako predjedlo alebo aj ako príloha k mäsu. Prípadne ich môžete servírovať len tak na zahryznutie pre návštevu 🙂

Pripravíme si (na 1 veľký plech paličiek): 
  • predvarená polenta (ja som použila Tesco organic polenta) 1 šálka
  • horúci vývar alebo slaná voda 2,5 šálky
  • lístočky rozmarínu cca 15 ks
  • strúhaný parmezán 150g
  • olej na potretie formy
  •  gorgonzola dolce 100g
  •  smotana na varenie 50g
.
– Olejom si vytrieme akúkoľvek hranatú formu rozmerov cca 30x20cm.
– Horúci vývar dáme do hrnca a po častiach a za intenzívneho miešania doň vsypeme polentu. Miešame na miernom plameni do zhustnutia (konzistencia by mala byť ako hustá krupicová kaša). Pridáme nasekané rozmarínové lístky, prípadne, ak treba, dosolíme. 
– Keď je kaša hotová, vylejeme ju do pripravenej formy a stierkou vyhladíme povrch. Výška polentovej vrstvy by mala byť cca 1-1,5 cm. Necháme 2 hodiny v chlade stuhnúť.
– Po uplynutí potrebného času, polentu vyklopíme a krájame na paličky s rovnako veľkými stranami. Tieto obaľujeme v strúhanom parmezáne a ukladáme na papierom vystlaný plech. Pečieme pri 180°C do zozlatnutia povrchu.
– Medzitým si pripravíme gorgonzolovú omáčku a to tak, že v hrnci nad plameňom rozpustíme syr v smotane do krémovej konzistencie. 
.
Paličky podávame teplé s omáčkou, do ktorej ich namáčame alebo ich môžeme ešte pred podávaním jemne omáčkou poliať.

Tip: Paličky sa môžu pripraviť aj grilovaním, prípadne smažením v oleji.

Nakoniec sa s vami podelím o túto krásu, ktorá mi bola dopriata dnes ráno 🙂


A ešte jedna pozitívna správa. Dnes mi konečne po dlhom čakaní dorazili knihy Českí a slovenskí foodblogeri! Už sa teším ako sa o jednu z nich s vami podelím!

Pekný deň všetkým 🙂

Hroznový šalát s plesňovým syrom a sušenými paradajkami

     Tento šalát vznikol spontánne a náhle, na základe možností mojej chladničky a ako príloha k tomuto kuriatku.

Množstvá podľa chuti a ľubovôle:
  • čierne hrozno
  • šalátové listy
  • plesňový syr (Niva)
  • slanina
  • sušené paradajky
  • olivový olej extra vergine
  • sójová omáčka
– Slaninu nakrájame na rezančeky a nasucho opražíme na teflóne.

– Do jednej misy: šalátové listy, ak treba, natrháme, syr nadrobíme, hroznové bobule otrháme, sušené paradajky nakrájame nadrobno.

– Hotovou slaninou posypeme šalát, polejeme olejom a pokvapkáme sójovou omáčkou.

Figové chutney s balzamikovým octom


Už aj u nás dostať čerstvé a celkom kvalitné figy 🙂 ani ja som neodolala a tu je výsledok.  

Na 2 poháre po 200 ml:

figy 7 ks
väčšie jablko 1 ks
balzamikový ocot 100 ml
brandy 100 ml
trstinový cukor 150 g
škorica celá 1ks
klinčeky 5 ks
kurkuma 1 ČL
sušený zázvor v prášku 1 ČL
horčičné semienka 1 ČL
soľ 1 a 1/2  ČL
l
Figy a jablká ošúpeme a nakrájame na menšie kúsky a spolu s ostatnými ingredienciami vložíme do hrnca. Za občasného miešania necháme zovrieť a varíme na miernom ohni cca hodinu. Horúce plníme do pohárov, zatvoríme a obrátime hore dnom. 
Figové chutney sa hodí k syru, taktiež k mäsu, najmä tomu tmavšiemu ako je divina.

Marmellata di cipolle – Cibuľová marmeláda

     
     Nie, nepomýlila som sa. Aj takáto exotika existuje. Napokon v dnešnej dobre kríženia každej chuti s každou sa ani nie je čo čudovať. Fotka už síce nie je veľmi aktuálna, ale ja som recept pred Vianocami bohužiaľ nestihla publikovať. Ale keďže nejde o tradične sviatočný recept, môžete si ho dopriať kedykoľvek počas roka.
Na prípravu tejto marmelády by sa mala podľa tradičného receptu použiť odroda cibule z mesta Tropea (cipolla rossa di Tropea), ktoré sa nachádza na juhu, Talianska v regióne Calabria. Ide o červenú cibuľu, ktorá má vďaka svojim výnimočným obsahovým látkam chuť nie horkú, ale sladkú a práve preto je na prípravu marmelády veľmi vhodná. Okrem príjemných chuťových vlastností je vraj aj  prírodným sedatívom, expektorans, diuretikum, antibiotikum, laxatívum, znižuje krvný tlak, tonizuje tráviaci systém a napomáha tráveniu, je ľahko stráviteľná, zvonka má pozitívne účinky na problematickú pleť a vypadávanie vlasov, tiež znižuje hladinu cukru v krvi  a dokonca sa nedávno zistilo, že obsahuje aj oxid sírnatý, ktorý pozitívne vplýva na mužské libido 😉 
     Bohužiaľ, ja som síce mala doma veľa cibule, ale nie tej z Tropei. Aj tak som to riskla. Musím však povedať, že s červenou cibuľou si chuť marmelády viem predstaviť omnoho lepšiu, aj keď ani tá moja nie je na zahodenie. Takže nenechajte sa mýliť fotkou a smelo nahraďme bielu cibuľu červenou (majú ju napr. v Tescu na Kamennom). 

     Táto marmeládka sa hodí k syrom, pretože vyzdvihuje ich chuť bez toho, aby potláčala vôňu. Výbornými a najvhodnejšími sú syry vyzreté a chuťovo výrazné ako napr. Pecorino, Parmigiano, Provolone alebo ktorýkoľvek údený syr. Taktiež sa výborne snúbi s rôznymi druhmi pečeného mäsa (opäť viac s tými chuťovo výraznejšími ako bravčové alebo divina.

Na 1 cca 3dcl pohár:
červená cibuľa  0,5 kg
koňak 1 štamperlík
biele víno 1 dcl
cukor kryšťáľový 150g
cukor trstinový 150g
bobkový list 1ks
klinček mletý 1ks
hrozienka – môžeme aj vynechať
 

Cibuľu nakrájame (netreba veľmi nadrobno, aj tak sa rozvarí, ja som dala na polmesiačiky). Dáme do misky a zalejeme koňakom a vínom, pridáme bobkový list a mletý klinček (môžeme dať aj vcelku, len ho potom treba vybrať) a prisypeme oba cukry. Premiešame, prikryjeme a necháme v chladničke 6 hodín marinovať (ja som nechala celú noc), občas môžeme premiešať. Následne dáme do hrnca variť (ak ju chceme s hrozienkami, treba ich dať teraz – vopred napučané vo vode) a na miernom ohni necháme variť, pokiaľ z tekutej časti nevznikne sirup (mne to trvalo asi hodinu, ale v recepte sa uvádza 30min.). Podávame vychladenú, prípadne zavárame.

A už len bodka na záver. Je rovnako vhodná ako milý fooddarček pre tých, ktorí nemusia koláčiky…a nesmrdí vám po ňom z pusy 😉 

Fagioli all’uccelletto

… alebo fazuľa na spôsob vtáčika dostala toto pomenovanie práve preto, že jej príprava je rovnaká ako v prípade vtáčikov – so šalviou a paradajkovou omáčkou. Bol to slávny Artusi (starý taliansky gastronóm, 1820 – 1911), kto toto meno fazuľkám vymyslel a pridelil.

Jedná sa o jednu z najznámejších príloh používaných v Talianskej kuchyni. Bežne ju nájdete aj na samoobslužných stoloch ako súčasť pohostenia v čase aperitívu v ktoromkoľvek talianskom bare, ale najpravdepodobnejšie vám ich naservírujú v Toskánsku! Áno, tušíte správne, jedná sa o typický recept práve z tohto regiónu, presnejšie z Florencie, ktorá je historickou kolískou talianskej gastronómie. Sláva tohto receptu je viazaná predovšetkým na jednoduchosť ingrediencií a intenzívnej, no pritom lahodnej chute, ktorá z neho činí výbornú prílohu k mäsu (v Toskánsku k pečenej klobáse), ale dá sa poňať aj ako vegetariánske hlavné jedlo. Mne chutili len tak s chlebíkom.

Moje množstvá na prípravu receptu sú pre prípad hlavného jedla a teda ak budete chcieť len prílohu, radšej ich vydeľte dvoma.


Pre 4 osoby:

suchá fazuľa 400 g (100g na osobu)
zrelé paradajky alebo konzervované lúpané paradajky 400g
• šalvia 2 halúzky (asi 8 lístkov)
cesnak 3 strúčiky
olivový olej

Predtým ako pristúpim k samotnému postupu, by som rada zdôraznila, že to, ako uvaríme fazuľu je veľmi dôležité pre správne prevedenie receptu a dosiahnutie originálnej chute.
Bežne sa uvádza, aby sa fazuľa dala cez noc do vody napučať. Je to síce urýchľovač celkového postupu, no nezaručí vám chuť, ktorú budete cítiť, keď to urobíte inak:
Pôvodný recept vraví: treba mať veľa trpezlivosti a rozhodne tento recept neskúšajte, ak sa ponáhľate. Optimálny je mierny plameň, fazuľky by sa vo vode nemali ani pohnúť. Keby sme boli totálni gastronomickí puritáni, tak by sme zvolili najideálnejšiu materiál nádoby na varenie fazule, ktorým je terakota alebo kamenina. Pochybujem však, že by to za 1. bolo vôbec možné v tomto storočí a za 2. tento nadľudský výkon niekto ocenil (tu vidíme, že taliani majú svoje posvätné metódy aj na obyčajné varenie fazule). Ak však niečo podobné nájdete v dedičstve po babičke, umožníte mu jedinečnú príležitosť sa neoceniteľne uplatniť. Ak nie, nahraďte terakotu iným materiálom, ktorý má dostatočne hrubé dno a dobre udržiava teplo (napr. smalt).
V prípade, že ide o suchú fazuľu množstvo vody, ktorou ju zalejeme by malo byť 5 násobkom jej váhy ak máme čerstvú fazuľku, zalejeme ju vodou na výšku cca 4 prstov. Do vody hodíme halúzku šalvie, strúčik cesnaku a lyžicu olivového oleja. Čerstvú fazuľu necháme zovrieť a potom už len varíme na miernom ohni. Suchú jednoducho iba varíme na miernom plameni. V oboch prípadoch sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. Akonáhle máme fazuľu uvarenú, scedíme ju. Na panvici (najlepšie z terakoty) necháme na olivovom oleji opražiť do sklovita 2 strúčiky cesnaku s 1 halúzkou šalvie. Po 2 – 3 minútach pridáme lúpané a pokrájané paradajky (tie čerstvé ešte zbavíme semien) a necháme variť až kým omáčka nezhustne. Následne pridáme uvarenú fazuľu, osolíme a okoreníme. Necháme ešte cca 15 min. dovariť. Podávame teplé.

Milánske rizoto (alebo šafranové)

Už som spomínala, že neviem variť ryžu. Je to škoda, lebo rizotá ľúbim, hlavne tie talianske, krémové, jemné, s omáčkou. Tie naše suché mi až tak nechutia…Akokoľvek, nikdy sa mi nedarilo ryžu uvariť, buď sa mi pripálila alebo som minula litre vývaru, ktorý sa zakaždým odparil bez toho aby ryža zmäkla. Až raz…

Minulý týždeň som sa rozhodla ignorovať moje početné negatívne skúsenosti a spontánne som sa rozhodla pustiť do milánskeho rizota. Úsmevné bolo, že som si vôbec nepripúšťala neúspech. A ono to vyšlo!!!

Tento recept je síce na rizoto, ale jedná sa o jeho jednoduchšiu obdobu a nakoľko má jemnú chuť, dá sa použiť aj ako príloha napríklad k zeleninovým jedlám na orientálny spôsob alebo aj k mäsovým pokrmom, komu ako chutí.

Pre 2 osoby:
  • ryža 200 g
  • šafran 6 piestikov
  • maslo 20g
  • cibuľa ½
  • biele víno 1 dcl
  • mäsový vývar 3 – 4 dcl podľa potreby
  • strúhaný parmezán 30 g
  • soľ, čierne korenie
Uvaríme vývar. Odlejeme si bokom za naberačku vývaru, v ktorej necháme rozpustiť rozdrvené šafranové piestiky. Cibuľu nakrájame nadrobno a dáme speniť na panvici. Pridáme ryžu, ktorú necháme pražiť 3 minúty. Prilejeme víno a necháme ho pomaly odpariť. Následne zalejeme vývarom so šafranom a dolejeme mierne nad úroveň ryže. Dusíme cca 30 min., kým ryža nie je mäkká, podľa potreby prilievame vývar. (Ja som ešte po dovarení priliala na už suchú ryžu ešte za naberačku vývaru, prikryla pokrievkou a zabalila celé do osušky, aby rizoto ešte nasiaklo a ryža zmäkla). A tu je výsledok:




Overila som si, že menej je viac a tak keď dám oheň na nižšiu intenzitu a rizoto sa pomaly povedzme skôr udržiava na vysokej teplote ako vrie, ryža sa pekne domäkka uvarí a stane sa to skôr ako keď nechám plameň blčať.

Uvádzam niekoľko zásad pri varení ryže, ktoré sa mi osvedčili:

– na plynovom sporáku použiť platňu, aby bola teplota rovnomerne rozložená pod celou plochou panvice a nepálila len na isté miesto a nespôsobovala tak prihoreniny

– ryžu variť len na miernom plameni, nemusí vrieť odušu, stačí, keď si len tak bafká

– keď je ešte tvrdšia, treba, aby bola stále pod hladinou, nesmie vyschnúť ani na povrchu, inak tá na povrchu zostane tvrdá

– v závere, keď máme čas, zabalíme hrniec, či panvicu prikryté pokrievkou do deky alebo väčšieho uteráku a necháme cca 20 min. „dôjsť“, aby ryža ešte nasiakla prebytočnú vodu a zmäkla. Dĺžka času závisí od toho ako veľmi chceme mať ryžu suchú. Ak chceme rizoto krémovejšie, nebalíme.