Kelová polievka trochu inak

Neviem ako vy, ale ja som použitie kelu v polievke inak ako takto doteraz nepoznala. Keďže mám kel rada len tak nakrájaný ne rezančeky a s cesnakom opražený na kvapke oleja dochrumakava, pokúšam sa objavovať aj jeho iné chutné uplatnenia. A ani neviem ako, napadlo mi: „čo keby som urobila kelovú krémovú?“ Viem, že som neobjavila nič svetoborné, ale ja sa krémových asi nikdy neobjem.
A vy máte nejaké osvedčené kelové recepty? Sem s nimi!

Na 1 veľký hrniec (mne vyšlo cca 8 porcií)

kel 1/2 hlavy alebo 1 menšia
zemiaky 4 ks
cesnak 3 strúčiky
pór 1/2 ks
slanina podľa chuti
krúpy 200g
zeleninový vývar 3l
soľ
bylinky podľa chuti
Kel nakrájame na pásiky, pór a cesnak nadrobno, zemiaky na kocky, osolíme, pridáme bylinky a dáme všetko spolu variť (ja som použila hrniec, v ktorom netreba vodu, ale ak varíte v klasickom, budete ju musieť podliať). Keď je zelenina mäkká, rozmixujeme ju ponorným mixérom, zriedime zeleninovým vývarom (ak ste zeleninu varili vo vode, tak ho asi nebudete toľko potrebovať). Krúpy prepláchneme a uvaríme v slanej vode domäkka (asi 20min.). Ja som krúpy varila v časti vývaru, ktorý som potom aj s krúpami vliala do rozmixovanej zeleniny. Slaninu nakrájame na pásiky, na panvici opražíme a ochutíme ňou hotovú naservírovanú polievku. Dá sa použiť aj strúhaný syr, či krutónky, je to samozrejme na každého chuti a fantázii.

Kalerábová polievka

Uplynulý víkend bol pre mňa prínosný minimálne v 2 veciach: dostala som užitočný darček a varila som niečo nové, nezvyčajné, čo mi aj mimoriadne zachutilo a určite sa k tomu ešte vrátim. Sú totiž recepty, ktoré realizujem raz a poviem si: „Síce dobrý, ale nič výnimočné. Nabudúce vylepším to a tamto…“. No tentokrát mám silný pocit, že sa ku kalerábovej polievočke ešte vrátim. Obzvlášť, keď je radosť dvojnásobná vzhľadom na to, že ide o našu prvú spoločnú úrodu!

Na 4-5 porcií potrebujeme:

surový kaleráb – 4 ks
zemiaky – 2 ks (nemusia byť, ale podľa mňa zmiernia chuť)
lístky čerstvej mäty – cca 5 ks 
bazalka, oregano, bobkový list, iné bylinky podľa chuti 
zeleninový bujón – 1ks 
mlieko – cca 0,5 l (závisí ako hustú polievku chcete)
vegeta 
korenie 
chlieb (môže byť aj starší), prípadne slanina alebo tvrdý syr na servírovanie

Kaleráb a zemiaky postrúhame a dáme variť v troche vody (ja som použila špeciálny hrniec, kde treba len málinko vody, ale normálne by som jej dala toľko, aby siahala po úroveň zeleniny) s bylinkami. Keď je zelenina mäkká, vhodíme bujón a necháme rozpustiť. Zmes odložíme z ohňa a rozmixujeme ponorným mixérom. Vrátime hrniec na sporák a prilievame mlieko, kým nie je konzistencia podľa našich predstáv (môže ho byť menej alebo viac ako som uviedla). Necháme ešte zovrieť a dochutíme korením, prípadne vegetou. Servírujeme s chlebovými krutónkami alebo opečenou slaninou alebo postrúhaným syrom…alebo vychutnávame len tak samotnú.
Táto stála naozaj za to. Kto by to bol na ten kaleráb povedal?
Asi sa pýtate „a čo ten darček?“. Nebojte, nezabudla som. Môj priateľ je natoľko pozorný, že si pamätal, že ja, hoci zanietená kuchárka, ešte stále nemám kuchynskú váhu (!!!). No viem, čo sa vám teraz honí hlavou, že čo som to za kuchárku a čo sú to za recepty teda? Tam, kde sú uvedené gramy je recept odpísaný zo zdroja (pričom ja som suroviny pridávala odhadom) a kde nie sú, uvádzam buď šálky alebo orientačné množstvá, takže žiadna panika! Koniec koncov, myslím, že aj tak si každý nájde ten správny pomer surovín sám…Napokon naše babičky a aj najlepšie gazdinky kuchtia bez váhy 😀
No a tu je moje nové bábo do kuchyne. Koniec neistoty, všetko vyčíslime!Tešííííím!

Minestra di riso e ceci alebo polievka z ryže a cíceru

Pôvodne som chcela tento príspevok nazvať „varíme zo zbytkov“. Avšak to vo mne evokuje niečo ako „nevyhodím to do koša, zakamuflujem to do niečoho a ešte budem mať aj objem na tanieri“. Niečo vám prezradím. Nikdy by som túto polievku nevarila, ako sa u nás povie „nápoky“ tj. naschvál, teda by som nikdy nevarila ryžu kvôli polievke. Je síce pravda, že v mojom prípade naozaj o zbytok šlo, totiž som ju zrecyklovala z nedeľného obeda, ale nazvime ju radšej dôstojnejšie „polotovar“ alebo „základná surovina“. A ešte podotýkam, že tento recept nebol mojím výmyslom. Jeho pôvod mám podložený bibliografickým zdrojom! Minestra, aj keď na to nevyzerá, chutí naozaj neočakávane!

• sušený cícer 150g
• uvarená ryža 200g
• voda 1l
• mäkšie paradajky 125g
• cesnak 2 strúčiky
• sušený petržlen
• worchestrová omáčka
• olivový olej
• feferónka 1ks
• soľ a mleté korenie

Cícer necháme v noci namočený. Potom ho opláchneme pod tečúcou vodou a uvaríme domäkka. Medzitým do vriacej cícerovej vody namočíme na pár sekúnd čerstvé paradajky, ktoré následne zbavíme šupky (po namočení do horúcej vody sa paradajky veľmi ľahko šúpu) a nakrájame nadrobno. K uvarenému cíceru pridáme ryžu a paradajky a povaríme cca 5 min. Ochutíme petržlenom, pretlačeným cesnakom a worchestrovou omáčkou, olejom a sušeným čili. Osolíme a okoreníme.

Špenátový krém po taliansky

Naši majú v záhrade veľmi veľa špenátu. Je nenáročný a preto rastie kde – tu ako burina, za akýchkoľvek podmienok. A keď je čerstvý, treba to využiť!  Určite každému z nás pri slove špenát ako prvé napadne špenátová polievka. Môj príspevok nebude výnimkou, ale keďže sa orientujem skôr talianskym smerom, bude to trošku pozmenená verzia klasiky.

Na 4 porcie:
  • stredne veľké listy čerstvého špenátu cca 20 ks
  • cesnak 3 strúčiky
  • zeleninový vývar 1l
  • strúhaný parmezán 100g (dá sa nahradiť aj iným syrom)
  • vajce 1ks
  • smotana na varenie cca 2dcl
  • lístky bazalky na ozdobu
  • soľ
Špenát s cesnakom (môžeme nechať vcelku) dáme variť do hrnca v 2dcl vody cca 10 – 15 min, kým nezmäkne. Medzitým si uvaríme vývar a v miske si zmiešame vidličkou rozhabarkované vajce so smotanou a nastrúhaným syrom. Uvarený špenát rozmixujeme ponorným mixérom a prilejeme vývar. Osolíme alebo ovegetíme, necháme zovrieť, prilejeme smotanovú zmes a odstavíme, maximálne však necháme na plameni do prvého zovretia. Pri podávaní ozdobíme lístkami bazalky.

Špenát má podľa mňa tú nevýhodu, že je chuťovo nevýrazný. Preto sa v tomto recepte veľmi dobre snúbi so syrom, ktorý jeho chuť nepotlačí, naopak, skôr prirodzene zvýrazní.

Univerzálna hubová polievka s cestovinou

Tento recept som nemala v úmysle zverejniť. Totiž ide o tanier nielen improvizovaný, ale i z veľmi jednoduchých surovín, nie je to žiadna kulinárska vychytávka, či exotická pochúťka, mám však pocit, že v našej domácnosti sa postupne stane starou a osvedčenou klasikou. Totiž ja len veľmi zriedka pripravujem niečo dvakrát, musí ma to naozaj osloviť, veď existuje toľko receptov a život je krátky, tak veľa chuti a tak málo času!
A teda ako si sem napriek všetkému našla cestu táto polievočka?
…Raz, keď som mala hladného priateľa na ceste ku mne, chladničku vyrabovanú (dokonca až tak, že som namiesto halušiek, či rezancov použila nalámané špagety), zrodila sa v mojom mozgu myšlienka. Bola chutná a ešte ako! Dovtedy som počúvala apely na jej opätovnú realizáciu, kým som ju včera znovu neuvarila.


K surovinám neuvádzam množstvá, keďže sa zásadne v tomto prípade riadim „okom“

• huby – ja som použila sušené
• mrkva
• zeler
• petržlen koreň
• cibuľa
• polievkovú cestovinu podľa ľubovôle (dokonca i tie špagety sa tam hodili) – ja som dala „mezzi tubetti rigati“ čiže polovičné ryhované rúrky od De Cecco
• olivový olej
• bujón alebo mäsový vývar
• feferónka
• bobkový list
• majorán
• petržlenová vňať čerstvá, či sušená
• vegeta, prípadne soľ

Sušené huby necháme cca 15 min. v teplej vode zmäknúť. Cibuľu nakrájame nadrobno a osmažíme v hrnci na olivovom oleji do sklovita. Pridáme zmäknuté huby a cca 5 min necháme smažiť spolu s cibuľkou. Hodíme mrkvu, zeler a petržlen nakrájané na kolieska a kúsky a chvíľku miešame. Zalejeme horúcou vodou, dochutíme koreninami, (feferónku vhodíme vcelku, aby sa potom dala vybrať), bujónom (alebo ak máme mäsový vývar, čo bol môj prípad, môžeme použiť ten) a necháme variť, kým tvrdá zelenina nezmäkne. Keď je zelenina tesne pred dovarením, vsypeme cestovinu a dovaríme do jej zmäknutia.

Slepačia polievka nielen pre dušu

V poslednom čase objavujem čaro slepačieho vývaru. Niežeby som ho predtým nebola jedla. Práve naopak. Len ma akosi neoslovil, neinšpiroval. Paradoxne hoci to bola mamina slávnostná polievka, ktorá nikdy nechýbala, keď sa v nedeľu a vo sviatok sadalo k stolu, neznamenala pre mňa nič výnimočné. Postupne však po nespočetných neúspešných gurmánskych pokusoch s rôznymi „sofistikovanými“ receptami z časopisov a iných blogov sa stále viac zameriavam na tradíciu a osvedčené recepty.
A bol to môj priateľ, ktorý raz navrhol, aby sme si uvarili vývar. Nejdem vás učiť ako sa taký vývar robí. Aj keď ja som to predtým nevedela. Nie nebol ťažký, ale nezaujímala som sa. Na tejto polievke sa mi páči to, že sa vám proste MUSÍ podariť, je úplne jednoduchá a pritom tak všemocná! Má blahodárne účinky na náš organizmus, či už nás kvári chrípka alebo bolí duša, vývar je tá najlepšia voľba!
 

Ja ho robím takto:
4/5 porcií

• kosti na vývar 500g
• voda 2l
• mrkva 4ks
• zeler ½ ks
• petržlen 1ks
• cibuľa 1ks
• malá feferónka 1ks
• petržlenová vňať čerstvá
• vegeta

Na halušky:
• vajce 1ks
• pšeničná krupica cca 4 PL

Mäso opláchneme a vložíme do väčšieho hrnca spolu so zeleninou a feferónkou. Zalejeme vodou a osolíme. Varíme kým nie je mäso mäkké cca hodinu – hodinu a pol. Pred dovarením si pripravíme cesto na halušky. Vajce rozbijeme do pohára, pridáme ½ lyžičky vegety a za stáleho miešania doň prisýpame múku, kým nedosiahneme konzistenciu hustej kaše. Okrem pšeničnej krupice sa dá použiť aj detská, s ňou sú halušky mäkšie, ale ja ich práveže mám rada tvrdšie.
Z polievky všetko vyberieme a odoberieme si z nej asi ½ l do druhého hrnčeka. Dáme zovrieť a za stáleho pomalého varu do nej pomocou malej lyžičky hádžeme halušky nasledovne: najprv si lyžičku namočíme ho horúceho vývaru, aby sa nám na ňu haluškové cesto nelepilo. Potom ňou odždibneme asi za pol lyžičky z haluškovej hmoty a hodíme do vriacej polievky. Lyžica musí byť stále mokrá. Keď sa nám cestíčko drobí alebo je príliš tvrdé, prilejeme si doň lyžičkou trochu vývaru, aby zmäklo a scelistvelo. Po každom odždibnutí si cesto v šálke lyžičkou znovu utlapkáme, aby nám v polievke neplávalo veľa haluškových odrobiniek. Necháme variť cca 10 min. Či sú hotové zistíme tak, že si jednu vytiahneme a prepolíme ju. Keď je vnútri suchá, necháme ešte variť.
Medzitým oberieme mäsko z polievkových kostí, zeleninu nakrájame nadrobno (niekto dáva zeler a petržlen iba povariť, ale neje ich, ja jem všetko okrem cibule a feferónky). Keď sú halušky uvarené, precedíme k nim zvyšnú polievku a vsypeme zeleninu s mäskom. Podávame posypané nasekanou petržlenovou vňaťkou a s vegetou.
 

Samozrejme sa u nás jedáva ešte aj s tzv. strúhankou (niekde ju volajú aj mrvenička) alebo domácimi slížami (rezancami). Isté je, že tá mamina je 100% bio. Všetko je totiž domáce…čo sa o mojej už povedať rozhodne nedá. Neviem, čím to je, ale aj tak mi tá moja polievočka chutí viac ako mamina…možno preto, že je menej mastná…A vy ju robíte tiež takto?

Kelová polievka s hubami a klobásou

Táto polievka bola výzvou. Môj priateľ odmietal akúkoľvek tepelnú úpravu kelu. Ja však kel môžem. A tak raz…pri listovaní Dobrého jedla som dostala inšpiráciu a rozhodla sa s týmto problémom popasovať, overiť si reakciu a uvariť kelovicu! No a hádajte! Vraj takú ešte nejedol! Zjedol všetko, čo som mu naložila! 🙂


Neuvádzam počet porcií, ani množstvo surovín, urobila som jej za menší hrniec a množstvá volila „od oka“, takže je to na vašej intuícii, ale v podstate si myslím, že nie je čo pokaziť:


  • čerstvý kel
  • klobása
  • zemiaky
  • sušené huby
  • mrkva
  • cibuľa, cesnak
  • soľ, majoránka, bobkový list, rasca
  • olej
Huby si namočíme do vlažnej vody a necháme 15 min. zmäknúť. Kelové listy (iba mäkkú časť) nakrájame na rezančeky. Cibuľu a cesnak pokrájame nadrobno a speníme na oleji, pridáme pokrájaný kel, huby a krátko opražíme. Potom zalejeme vriacou vodou, pridáme nakrájané (videla som aj postrúhané) zemiaky a mrkvu, dochutíme rascou, majoránkou, bobkovým listom, osolíme a uva­ríme do mäkka.

Mamina mliečna šošovicová polievočka

Minule som potrebovala spotrebovať krabicu mlieka a nevedela som čo s ním. Do koláča, kam bežne mlieko prilievam, ak mám, na zjemnenie, také veľké množstvo nejde a tak som sa rozhodla, že skúsim mliečnu polievku. Milujem maminu šošovicovú, najmä, keď k nej ešte urobí kysnuté slané rožteky! A tak jeden krátky telefonát a záhada prípravy rozlúštená. Nikdy by som si nebola pomyslela, že jej príprava bude taká jednoduchá! Vy áno?


Pre 4 osoby

1 l mlieka
1 šálka šošovice
soľ
cca 4 lyžice hladkej múky
1 lyžicu oleja
sušenú červenú papriku

Šošovicu necháme vo vode cez noc napučať. Scedíme zvyšnú vodu, zalejeme čistou tak, aby bol povrch kompletne pokrytý. Varíme do mäkka cca 20 – 30 min. Keď je šošovica uvarená, zalejeme ju mliekom ohriatym aspoň na izbovú teplotu, pričom asi 2 dcl si odložíme. Osolíme. Do šálky si dáme múku a pomaly za stáleho miešania ju zalievame odloženým mliekom až sa nám múka celkom v mlieku rozptýli. Keď začne mlieko vrieť, vylejeme doňho múkovú zmes a necháme prevrieť, aby sa nám polievka zahustila. Nakoniec do naberačky nalejeme asi lyžicu oleja, v ktorom rozmiešame asi malú lyžičku červenej papriky a primiešame do polievky. Olej zabráni tomu, aby sa nám na povrchu tvorila koža.
Moja polievočka je trošku tmavšia, lebo namiesto klasickej hladkej múky som použila celozrnnú a tá má hnedšie sfarbenie.

Fazuľová polievka s pšenicou

Inšpiráciou mi bola moja nová kuchárska kniha „la Pasta“, ktorú som dostala na Vianoce od sestry. Celé Vianoce som sa potom od nej nevedela odtrhnúť a listovala v tejto 1000 stranovej publikácii stále dokola, snívala a plánovala, čo uvarím a ako. Považujem ju za jednu z najlepších kuchárskych kníh, čo mám, lebo recepty sú jednoduché na prípravu a pôsobia aj veľmi chutne. Určite z nej budem často čerpať, pretože obsahuje okrem receptov na cestoviny aj rizotá, ázijskú kuchyňu, gnocchi, šaláty a polievky!

Pre 6 osôb

350g pšenice (celé obilie)
200g sušenej fazule
1 l vody
1 strúčik cesnaku
1 bobkový list
4 lyžice olivového oleja
300g póru – iba biela časť nakrájaného na kolieska – ja som nahradila cibuľou nakrájanou nadrobno
1,5 l zeleninového vývau
soľ
sušená alebo čerstvá vňať petržlenu
(150g nadrobno nakrájanej slaninky – ja som vynechala)

Fazuľu a pšenicu necháme zvlášť v noci zmäknúť vo vode. Fazuľu scedíme a dáme do hrnca variť spolu so strúčikom cesnaku a bobkovým listom asi na 30 – 45 min. Na panvici necháme na oleji osmažiť slaninku s pórom / cibuľkou. Keď sú opražené do sklovita, pridáme ich spolu so scedenou pšenicou k fazuli. Zalejeme ešte teplým zeleninovým vývarom a dochutíme soľou. Chvíľku ešte nechám na plameni za občasného miešania, nech sa všetky suroviny stabilizujú na rovnakú teplotu. Posypeme petržlenom a podávame.

Jednoduchá šampiňónová

Pre 2 osoby
polka cibule
1 cesnak
cca 350g šampiňónov
soľ
olivový olej
rastlinný bujón
V hrnci rozohrejeme olivový olej, na ňom opražíme do sklovita cibuľku spolu s cesnakom. Pridáme nakrájané huby, pražíme asi 10 min, pokiaľ nezmäknú a zalejeme bujónom uvareným v litri vody a varíme cca 20 min až polhodinu.
Ja som objavila jednu veľmi chutnú verziu zeleninového bujónu s olivovým olejom od Vitany a musím povedať, že pri čítaní obsahu som zostala veľmi prekvapená, nakoľko som nenašla žiadne E-čka! Hoci doteraz som mala voči bujónom mierny dešpekt, myslím, že po tomto objave budem trošku zmierlivejšia 🙂